maratónu na 50 km klasicky v Soldier Hollow. Hoci Ivan Bátory bude mať 3. mája iba 27 rokov, je dostatočne medzinárodne ostrieľaný. Vo svetovom pohári sa pohybuje už od roku 1990. V tejto sezóne dobehol v Davose v klasickej pätnástke na výbornom treťom mieste, no na svojej tretej olympiáde stále čaká na prvé solídne umiestnenie.

„Po sklamaní na klasickej pätnástke i stíhačke na 10+10 km som osemdňovú prestávku v pretekaní využil, aby som sa dal dokopy psychicky i fyzicky. Zdravotne som už v pohode, pocity slabosti sú dávno za mnou. Urobím všetko pre to, aby sa táto zatiaľ zbabraná olympiáda nakoniec obrátila na dobré. Aj keď mi teplé počasie nehrá do karát. Mám radšej zmrznutý podklad, na ktorý to zatiaľ vonkoncom nevyzerá. V olympijskej dedine v Salt Lake prší, aj na tréningoch v Park City bol odmäk. Dôležité je, že som mal dobrý pocit z lyží, podobné mazanie zvolím asi aj na pretekoch.

Prvýkrát v kariére som pred maratónom vyskúšal špeciálny stravovací režim. Je zameraný na zvýšenie energetickej zásoby, aby sa v pretekoch oddialil pocit hladu a rýchleho ubúdania energie. Prvé tri dni som jedol iba bielkoviny. Syry, tvaroh, vajcia, mäso s mierou, úplne som sa vyhýbal cukrom, nejedol som ani chlieb. Po takto pripravenej pôde vnútri organizmu som tri dni pred pretekmi prešiel na zmiešanú stravu, v ktorej, naopak, stúpal podiel sacharidov. Malo by to vyústiť do maximálnej hladiny glukózy, ktorá znásobí zásoby energie. Táto metóda býva najúčinnejšia práve pri prvej aplikácii. Veľmi by som chcel všetkým dokázať, že viem behať na slušnej úrovni. Preto nesľubujem žiadne konkrétne umiestnenie, nechcem nič zakríknuť.

Favoriti v maratóne sú pre mňa jasní. Najväčším je víťaz stíhačky i tridsiatky s hromadným štartom Španiel Mühlegg, ďalej Nór Aukland a Estónec Veerpalu.

Hoci podobne ako mnohí ďalší športovci považujem za neprekonateľnú atmosféru na hrách v Lillehammeri 1994, kde sme sa za necelých dvadsať minút chôdze dostali k bežeckým tratiam, olympijská dedina v Salt Lake sa mi páči viac. Milé domčeky kombinované s vyššími budovami univerzitných obytných blokov sú esteticky i funkčne na vysokej úrovni. Musí byť radosť študovať tam. Voľný čas využívam na masáž, pozriem si internet, občas sa zastavím pri automatoch alebo si s dakým ťuknem biliard. Na nákupy pred pretekmi ani pomyslieť. Po maratóne budem mať na to ešte dva dni. Teraz sa maximálne koncentrujem, aby mi to na olympiáde konečne vyšlo. Raz som už zabehol aj na mäkkom snehu päťdesiatku veľmi slušne. Teraz chcem byť ešte lepší.“

VOJTECH JURKOVIČ,

Salt Lake City