, vplyvná osobnosť francúzskeho a európskeho osvietenstva. Reprezentoval myslenie, ktoré požadovalo reformu absolutizmu, dejiny nechápal ako sled bitiek a striedanie kráľov, ale ako premeny kultúry, ducha a vzdelania, zaviedol pojem a odbor filozofie dejín: Rozprava o mravoch a duchu národov. Z jeho historických spisov je najdôležitejší: Storočie Ľudovíta XIV. Presadzoval princíp tolerancie: Rozprava o znášanlivosti. Zomrel 30. mája 1778 v Paríži.
1927 -- v Malých Krškanoch sa narodil spisovateľ Andrej Chudoba, vl. m. Ondrej Hudoba. Po absolvovaní učiteľskej akadémie v Leviciach v r. 1949 krátko pôsobil ako učiteľ, v r. 1950 však musel odísť do výroby. V r. 1959-62 sa venoval literárnej tvorbe, od r. 1963 do r. 1990, kedy odišiel do dôchodku, učil na základnej škole v Pukanci, kde žije dodnes. Debutoval básnickou zbierkou: Letokruh srdca, no do širšieho povedomia sa dostal až prozaickou tvorbou, knihou noviel: Kde pijú dúhy a samostatnými novelami: Pustý dvor a Miesto pre dvoch. Romány: Leto s pehavou Pannou, Nákaza, Stopárka, Zázrak na konci sveta, Krásne poškodená slečna. Zbierky poviedok a noviel: Zbohom, Cyrano, Hlinené husle, Konečne bude mier a i.
