BRATISLAVA - Výroky maďarského premiéra Viktora Orbána pred poslancami Európskeho parlamentu, že Benešove dekréty by mali zmiznúť z právneho poriadku Českej a Slovenskej republiky pred ich vstupom do Európskej únie, vyvolali negatívne reakcie v Čechách aj na Slovensku.
Česi boli zvyknutí, že tému Benešových dekrétov otvárajú Rakúsko a Nemecko. Od Maďarska to nečakali.
„My sme týmito výrokmi trošku prekvapení, a preto česká strana žiada o vysvetlenie, čo vlastne tie výroky majú znamenať a v akom kontexte boli vyslovené,“ povedal hovorca českej vlády Libor Rouček.
České ministerstvo zahraničia zváži ďalší postup. Český minister zahraničných vecí Jan Kavan v stredu zopakoval, že Česko nemení svoj postoj k Benešovým dekrétom, ktoré boli a sú súčasťou českého práva, ale v súčasnosti sú už právne mŕtve.
Benešove dekréty nie sú podľa hlavného slovenského vyjednávača s Európskou úniou Jána Figeľa súčasťou prístupového procesu ani komunitárneho práva únie a pre Slovensko sú uzavretou záležitosťou.
Povojnové dekréty „môžu byť len otázkou politickou z pohľadu niektorých politikov, strán, prípadne krajín. Bolo by však veľmi kontraproduktívne riešiť otázku vstupu do únie akýmkoľvek úsilím o revíziu povojnového usporiadania“, povedal Figeľ.
Figeľ pripomenul, že Slovenská národná rada v roku 1991 vyjadrila poľutovanie nad krivdami povojnového obdobia so želaním vytvárania Slovenska ako šťastného domova nielen Slovákov, ale aj ostatných národností a etník.
Parlament zároveň jednoznačne odsúdil princíp kolektívnej viny, nech by sa zdôvodňoval akýmikoľvek argumentmi. „Toto bol jedinečný akt SNR a má svoju politickú hodnotu aj dnes,“ povedal.
