hlavou štátu Ťiang Ce-minom.

Bush sa poďakoval čínskemu partnerovi za pomoc v boji proti terorizmu, ktorý podľa neho pomohol zmierniť komplikované vzťahy medzi oboma krajinami. Avšak po spoločných rozhovoroch nedošlo k prielomu v otázke obmedzenia čínskeho vývozu rakiet a strategických systémov krajinám, ktoré americká vláda označila za os zla.

Bush pricestoval do Číny presne tridsať rokov po prvej historickej návšteve Richarda Nixona, prvého amerického prezidenta v tejto komunistickej krajine.

„Moja vláda dúfa, že Čína bude pevne brániť šíreniu rakiet a ďalších smrtiacich technológií,“ vyhlásil Bush. Spojené štáty Čínu vinia z odovzdávania zbrojných technológií severnej Kórei a Iránu, dvom z troch štátov osi zla - spolu s Irakom sú to podľa Busha krajiny, ktoré sa snažia vyvinúť chemické, biologické a jadrové zbrane.

Biely dom si želá, aby Peking dodržiaval dohodu z novembra 2000, v ktorej sa zaviazal nepredávať rakety alebo ich časti krajinám, ktoré vyvíjajú jadrové zbrane. Čína zase očakávala, že Bush bude musieť vysvetliť, prečo do takzvanej osi zla zaradil KĽDR, tradičného čínskeho spojenca.

Bush ďalej vyhlásil, že USA nezmenia politiku voči Taiwanu, ale dodal, že samotní obyvatelia Číny by mali mať právo vybrať si, ako chcú žiť. „Rozhodnutie o čínskej budúcnosti je na čínskych obyvateľoch. „Všetci ľudia na svete, obyvatelia Číny nevynímajúc, by mali slobodne rozhodnúť, ako chcú žiť, komu chcú preukazovať úctu a ako chcú pracovať,“ povedal Bush.

Vo svojom vyhlásení sa znovu vrátil k problematike severnej Kórey. Spojené štáty by sa podľa jeho slov rady stretli s vládou severokórejského prezidenta Kim Čong-ila a Bush požiadal Ťiang Ce-mina, aby severokórejskému vodcovi jeho posolstvo sprostredkoval. Bush prišiel do Číny po štyridsaťhodinovej návšteve Južnej Kórey, kde bola hlavnou náplňou jeho agendy práve otázka rokovania s komunistickou severnou Kóreou. Čínsky prezident ešte pred Bushovým príletom vyjadril nádej na obnovenie kontaktov medzi USA a KĽDR.

(čtk, peb)