februára 1512.

Amerigo Vespucci sa narodil v bohatej florentskej rodine 9. marca 1454. Vyštudoval všetko, čo sa v tých časoch dalo, aby sa mohol naučiť čo najviac o mori. Preto študoval fyziku, geometriu, astronómiu a kozmografiu. Odbory, v ktorých talianski vedátori v pohnutých časoch 15. storočia vynikali.

K sláve mu pomohla bohatá rodina Mediciovcov. Tento klan v tom čase Florencii vládol a obchodoval s celou Európou. V roku 1491 sa Vespucci ako obchodný zástupca Mediciovcov dostal do španielskej Sevilly. Ako obchodník uspel, spoznal sa s moreplavcami, ich lodiam dodával všetko, čo na cesty do zámoria potrebovali. Medzi nimi bol aj Krištof Kolumbus…

Vespuccimu sa podarilo vybudovať výborné kontakty na španielskom a portugalskom kráľovskom dvore. Už nepotreboval nič viac, aby sa mohol vybrať na vysnívanú cestu na Západ. Nikto ale nevie, kedy svoju prvú cestu podnikol. Niektorí hovoria, že v roku 1496, iní spomínajú rok 1499. Rovnako nie je známe, koľkokrát plával k dnešnému americkému kontinentu. Hovorí sa o dvoch až štyroch výpravách.

Prvú výpravu viedol španielsky moreplavec Alonso de Ojeda. Podarilo sa im doraziť na ostrovy Trinidad a Margarita a odtiaľ až do zálivu Maracaibo. Vespucci vycítil možnosť zárobku. Na niektorých ostrovoch v Antilách pochytali domorodcov, aby ich potom v španielskom Cádize predali ako otrokov. Biznis je biznis a cestu bolo treba zaplatiť.

Niektorí historici vravia, že Vespucci sa na prvú cestu vybral ako bohatý turista. Iní tvrdia, že sa venoval pozorovaniu hviezd a že jediným cieľom jeho cesty bolo nájdenie hviezdy, o ktorej si myslel, že je nad južným pólom. Keby ju našiel, moreplavcom by uľahčil navigáciu.

Krátko po návrate z prvej cesty už presviedčal portugalského kráľa o potrebe druhej cesty. Uspel a dostal sa až k brehom dnešnej Argentíny. To však nebola pointa oboch výprav. Zatiaľ čo Kolumbus až do svojej smrti veril, že sa dostal do Ázie, Vespuccimu napadlo, že by mohlo ísť o iný kontinent. Možno ešte väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Nikdy neveril, že dorazil do Ázie.

Túto myšlienku zapísal a keď sa vrátil do Španielska, všetkým tvrdil, že objavil nový kontinent. List s takýmto „objavom“ poslal aj do rodnej Florencie, kde sa dostal do rúk nemeckému kartografovi Martinovi Waldseemüllerovi. Vespucci v liste, samozrejme, klamal, pretože veľmi dobre vedel, že na ostrovoch, ktoré pri svojich cestách navštívil, už zopár rokov viseli španielske vlajky. Tie tam nechali Kolumbovi námorníci.

Ľudia ale Vespuccimu uverili a práve Waldseemüller ako prvý na svojej mape v roku 1504 na počesť „objaviteľa“ nový kontinent označil hrubým nápisom „America“. Nemecký kartograf vraj miloval pomenúvanie nových krajín a Amerika sa mu pozdávala viac ako Amerigo. Na konci slova vraj chcel mať samohlásku „a“, aby sa názov podobal už objaveným kontinentom „Afrika“ či „Ázia“. Mapu vytlačil a tisíc kusov predal po celej Európe. Až o niekoľko rokov vraj prišiel na to, že Vespuccimu naletel. Bolo ale už neskoro. Názov „America“ sa ujal.

Vespucci sa stal vďaka podvodu slávnym. Zostal v Španielsku, kde prežil posledné roky svojho života. Zomrel 22. februára 1512 so všetkými poctami, pompami a kanonádami.

A čo sa stalo so skutočným objaviteľom Ameriky? Krištof Kolombus zomrel v zabudnutí. V hrobe sa ale nemusí až tak obracať. Jeho meno nosí aspoň juhoamerická Kolumbia či kanadská Britská Kolumbia.