
Doteraz sledovali kamery najmä banky a mali odhaliť zlodejov. Amerika ale chce po 11. septembri brániť aj proti teroristom. Prostredníctvom kamier by ich chceli mať na očiach. FOTO - REUTERS
„Po jedenástom septembri nemáme inú možnosť,“ povedal šéf projektu Stephen Gaffigan. Americkí liberáli ale tvrdia, že je to porušenie ľudských práv. Práve od útoku na Ameriku sa vo svete diskutuje o tom, ako ďaleko môže štát zájsť pri ochrane bezpečnosti.
80 bodov na tvári
Najmodernejšie kamery dokážu presne rozoznať tvár v dave. Analyzujú 80 bodov na ľudskej tvári - nos, oči, lícne kosti. Podľa týchto bodov potom hľadajú medzi ľuďmi teroristov. Pamätajú si ale všetkých, ktorí prechádzajú okolo. Vytvorí sa tak elektronická databáza miliónov ľudských tvárí.
Digitálne oči vidia aj potme a dokážu napríklad rozoznať písmo na papieri vzdialenom desiatky metrov. „Videotechnológia sa podobá na zariadenia NASA,“ tvrdí Gaffigan.
Terorista s okuliarmi
Inteligentný terorista však môže modernú technológiu celkom ľahko oklamať: stačí, ak si nasadí slnečné okuliare. „Týmto spôsobom teroristov nepochytáme. Sú príliš bystrí,“ hovorí Joel de la Garza z think-thanku Security.com.
Kamera sa pri poznávaní tváre často pomýli. „Prístroj sa rozhoduje na základe matematických rovníc,“ kritizujú bezpečnostné kamery organizácie ľudských práv. „Každé otočenie hlavy o pätnásť stupňov môže všetko zmeniť.“
Predpokladajme, že kamera rozpozná teroristu s 99,9-percentnou úspešnosťou, píše britský denník The Guardian. Napríklad letiskom Heathrow prejde za týždeň asi milión pasažierov, z nich môže byť desať teroristov. Problém je v tom, že kamera s úspešnosťou 99,9 percenta ich nájde až tisíc (jedna desatina z milióna). Z tejto tisícky je 990 nevinných ľudí.
1984
Nová technológia a strach pred teroristami vytvárajú vo svete takzvanú kultúru dozoru, píše The Washington Post. Kamera môže ľudí kdekoľvek sledovať. Napríklad v Británii vás zachytí približne tristokrát za deň.
S týmto pocitom prestávame žiť slobodne a spontánne, tvrdia psychológovia. „Vzniká takzvaný mrazivý efekt. Ľudia sa nesprávajú prirodzene,“ hovorí Peter Smith z londýnskej poradenskej psychologickej firmy.
Kamery sa navyše dajú ľahko zneužiť. Ako napísal denník The Washington Times, prečo by si znudení policajti občas nepozreli vášnivé milovanie v parku? Kamera môže byť ukrytá v korune stromov.
Americký najvyšší súd vyhlásil, že kamery ľuďom neberú právo na súkromie, pretože ich sledujú len na verejných priestranstvách.
Podľa BBC sa však blíži čas, keď bude kamera v každej domácnosti - ako v Orwellovom románe 1984. „V budúcnosti budú mať všetky domácnosti bezpečnostné kamery,“ povedal Oliver Vellacott, riaditeľ firmy IndigoVison, ktorá ich vyrába. Podľa Vellacota nám tieto zariadenia vnútia poisťovacie spoločnosti, pretože budú chcieť dozerať na náš majetok.
MICHAL FRIŠ