Tak, ako stúpa od začiatku týždňa počet obetí na izraelskej i palestínskej strane, rastie aj intenzita slovných výpadov, akými sa osočujú politici. Izraelskí hovorcovia sa o palestínskej autonómii bežne vyjadrujú ako o „kráľovstve teroru“ a obviňujú ju, že obyvateľom Izraela servíruje „dennú dávku smrti“. Pre nich je teroristom palestínsky vodca Jásir Arafat a nelíši sa od Usámu bin Ládina. Zato palestínski predstavitelia titulujú slovom „terorista“ izraelského premiéra Ariela Šarona. Volajú ho „zločincom“ na čele „gangsterskej vlády“.
Slová sú významnou súčasťou boja v sedemnásť mesiacov trvajúcej intifáde. „Keď chcete spáchať útok, najlepšie, čo môžete urobiť, je popísať obete ako cudzincov, ktorí si nezaslúžia, aby ich považovali za ľudí,“ hovorí Thomas O‘Dwyer, komentátor denníka Haarec. To, čo jedna strana nazýva „sebaobranou“, je pre druhú „agresiou“. Kto je pre jedného „mučeník“, pre druhého je „terorista“ a čo jedna strana nazýva „vraždou“, to je pre druhú „cielená operácia na likvidáciu“.
Analytici na oboch stranách sa zhodujú, že sa oficiálni predstavitelia často uchyľujú k podobným stereotypom, aby získali podporu. „Ľudí treba utvrdzovať v presvedčení, že ich verzia reality je správna,“ hovorí palestínsky novinár, ktorý si neželal byť menovaný. „Vo vojne vlády obvykle chcú, aby ľudia verili ich verzii, a čo je v tom prípade ľahšie, než kŕmiť obyvateľov stereotypnými obrazmi?“ dodáva.
Odlišná verzia udalostí sa objavuje, aj keď ide o medzinárodné sympatie. Obe strany sa obviňujú z útokov a tvrdia, že ich vlastné úsilie je iba sebaobranou, reakciou na násilie tej druhej strany. Keď izraelské tanky operujú na území pod palestínskou kontrolou a potom sa stiahnu, volá sa to „limitovaná operácia“. Palestínčania ten istý fenomén nazývajú „novou okupáciou“. (čtk, reuters)
