
Jedného z dvoch palestínskych mužov, ktorí včera zaútočili na izralské vojenské stanovište neďaleko osady Baká aš-Šarkíja, vojaci zastrelili.
FOTO – REUTERS
Za posledný týždeň sa v izraelsko-palestínskom konflikte neudialo nič, čoho sme ešte neboli svedkami v minulosti. Konflikt je ale čoraz surovejší a brutálnejší. Na oboch stranách pribúda počet mŕtvych. Od pondelka 10 na izraelskej a 38 na palestínskej strane. Napriek tomu sa pri poslednej a stále sa nekončiacej vlne násilia veľa vecí vyjasnilo.
Izrael v odvetnej sérii akcií nasadil stíhačky, helikoptéry, tanky, využil cielené operácie na likvidáciu radikálnych lídrov, búral palestínske objekty a vnikol na územie pod palestínskou správou. Rakety dopadli aj do tesnej blízkosti palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Vyčerpal všetky vojenské alternatívy.
Izraelský premiér Ariel Šaron sľubuje ešte tvrdšiu odvetu, zároveň ale vykreslil červenú čiaru, ktorú tieto akcie neprekročia: palestínska samospráva nemá byť zničená a Arafatovi nikto neublíži. Scenáre krajnej pravice – totálna vojna, obsadenie palestínskych území a vyhnanie Arafata – odmietol.
Šaron sa drží stále rovnakej stratégie: nátlak na Arafata nesmie ani na chvíľu povoliť a každá palestínska akcia musí byť jasne potrestaná. V tomto „preťahovaní sa lanom“ však Šaron už nemá nové vojenské možnosti. Má naopak čoraz viac kritikov v samotnom Izraeli, podľa ktorých obvyklé ukazovanie päste nikam nevedie.
Ak je pravda to, čo sa hovorí o zmene stratégie na palestínskej strane, Izrael bude v mediálnej vojne dokonca ťahať za kratší koniec. Palestínčania v minulých mesiacoch stratili po sérii samovražedných atentátov vnútri Izraela sympatie svetovej verejnosti. Keď však útočia na izraelské vojenské stanovištia a objekty uprostred palestínskeho územia, chápe sa to ako „povstalecká vojna proti symbolom okupácie“. Zahraniční vodcovia potom merajú oveľa prísnejšie stupeň izraelskej odvety.
Len na západnom brehu Jordánu je takýchto kontrolných stanovíšť podľa denníka Libération asi 280. Už aj v Izraeli niektorí politici spochybňujú ich zmysel. Z vojenského hľadiska (majú ochrániť Izrael pred útočníkmi) sú vraj málo účelné, zato čoraz viac vystupuje do popredia ich nehumánna stránka. Blokáda bráni palestínskym deťom chodiť do školy, dospelým do práce a chorým často do nemocnice. Neexistuje prakticky jediná palestínska osada, ktorej obyvatelia môžu slobodne prichádzať a odchádzať. Sto kilometrov cez palestínske územie prejdete za dvanásť hodín.
Komentátori, ktorí doteraz vážili izraelské a palestínske akcie na rovnakých váhach, teraz otvorene pripúšťajú, že pri poslednej sérii násilných akcií je na vine Izrael, ktorý pomstil použitie palestínskych rakiet Kásam minulý týždeň neúmerne tvrdo.