FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Dnes je presne rok odvtedy, čo ničivá veterná smršť na nepoznanie zmenila Vysoké Tatry. Padlo 25-tisíc hektárov lesa a škody vláda odhadla na miliardy korún. Koncom júla zasiahla Tatry ďalšia katastrofa - pri najväčšom požiari v novodobej histórii zhoreli stovky hektárov kalamitného lesa.
Tatranská katastrofa má jediné pozitívum - otvorila diskusiu o národných parkoch a ochrane prírody, ktorá bola na chvoste prioritných záujmov. Spor medzi ochranármi a lesníkmi poukázal na diery v legislatíve, ale aj na rozdielnosť záujmov a predstáv o budúcnosti Vysokých Tatier.
Aj rok "po" je stále aktuálna otázka, čo bude s Tatrami a Tatranským národným parkom. Výbor na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, v ktorom sú takmer výlučne vládni úradníci, nepriniesol okrem štúdie trvalo udržateľného rozvoja zatiaľ žiadnu použiteľnú koncepciu.
Boj predstáv
Rok, ktorý od smršte uplynul, je rokom boja dvoch odlišných koncepcií, ktoré by sa mali za normálnych okolností vzájomne prelínať. Jednou je ekonomická koncepcia a druhou ochranárska.
Predstavitelia ekonomickej koncepcie sa snažia znížiť stupeň ochrany prírody a vytĺcť zo zničených Tatier čo najviac za vyťažené drevo.
Ochranári chcú zonáciu Tatranského národného parku, v rámci ktorej by sa približne polovica parku nechala bez zásahov človeka, teda na samovývoj.
Súboj týchto dvoch táborov zatiaľ priniesol len vzájomné obviňovanie.
Spokojný riaditeľ
Rok po kalamite je spokojný riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Liška. Plán likvidácie kalamity plní. Lesníci už zlikvidovali viac ako tri štvrtiny kalamity, hoci prvé odhady hovorili, že to potrvá dva až tri roky.
Otvoreným však stále zostáva spor lesníkov s ochranármi o rozsahu bezzásahovej zóny v TANAP-e, ktorá sa lesníkom zdá potrebná, ale zbytočne priveľmi rozsiahla.
"Rozdiel v predstavách o veľkosti bezzásahovej zóny je asi 10 až 15 percent územia. Podľa návrhu ochranárov by sa do tejto zóny dostali aj tisíce hektárov nepôvodných lesov, kde je predpoklad mohutného premnoženia lykožrútov, ktoré zlikvidujú aj prirodzené lesy. Boli by sme veľmi neradi, keby vláda schválila návrh zonácie, ktorý predložila Štátna ochrana prírody," hovorí Liška.
Vlastníci neštátnych lesov sa obávajú aj toho, že bezzásahová zóna by ich po schválení vládou mohla vytlačiť z 90 percent územia Tatranského národného parku (taký návrh neexistuje), a to bez adekvátnej štátnej náhrady za obmedzenie hospodárenia. Nespokojní vlastníci sú presvedčení, že štát porušuje ich ústavné práva a advokát časti vlastníkov dokonca vyhlásil, že kým štát nevyplatí náhrady, vlastníci nebudú rešpektovať zonáciu a obrátia sa na európske inštitúcie.
Slovenský variant neexistuje
Šéf Správy Tatranského národného parku Tomáš Vančura je sklamaný, že ani rok po kalamite sa zonáciu nepodarilo schváliť. Ochranári chceli vyčlenením približne polovice národného parku na samovývin, zjednodušiť situáciu po kalamite. Namiesto toho sa najprv diskutovalo o rozsahu ťažby dreva bez toho, aby bolo jasné, kde sa kalamita vlastne môže či nemôže spracúvať. Rozpory viedli k desiatkam podaní na Inšpekciu životného prostredia a k dvom trestným oznámeniam.
"Pozitívne je, že spoločenským tlakom sa pri novelizácii stavebného zákona podarilo presadiť klauzulu, že do roka musí vláda schváliť zonáciu," hovorí Vančura. Ako príklad uvádza bezzásahové zóny, čo už roky úspešne funguje napríklad v Poľsku či v Bavorskom lese.
"Chceme vyčleniť územie, kde necháme prírodu za akýchkoľvek podmienok nedotknutú. Bude to galéria, originál, Mona Lisa," hovorí Vančura, ktorý za svojho najsilnejšieho spojenca považuje Európsku úniu. Argumentuje, že Tatranský národný park už nepatrí našťastie len Slovákom, ale celej Európe. Pre lesníkov sú však prvoradé záujmy Slovenska.
Podľa Vančuru nemá Slovensko veľa možností. Buď bude rešpektovať svetové štandardy, a teda aj vyčlenenie zón určených na samovývin, alebo bude rozprávať o tom, že chce v národnom parku budovať lyžiarske strediská a využiť každý strom ekonomicky s argumentom, že sme chudobní. "Neexistuje žiadna špeciálna slovenská verzia národného parku."
Otázka záujmov
Minister životného prostredia Miklós v čase vrcholiacich diskusií o budúcnosti Tatier vyhlásil, že všetko je otázka záujmov. Tú komplikuje aj nejasná a nejednoznačná legislatíva. Na Slovensku totiž zákony dávajú za pravdu zeleným, že ochrana prírody je nadradená všetkým činnostiam a zároveň aj lesníkom, ktorí potrebujú ťažiť drevo aj v najprísnejšie chránených územiach.
"Štát by mal jasne povedať, čo platí, alebo musíme povedať Európe pravdu, že TANAP nebude národným parkom," povedal prednedávnom šéf parku.
Ochranári sa bránia označeniu zelený taliban a hovoria, že sú ochotní pristúpiť aj na kompromisy. "Rozvíjajme cestovný ruch v Tatrách zameraný na klimatické kúpeľníctvo a nebudujme ďalšie zjazdovky. V ohrozených najprísnejšie chránených územiach ponechajme divočinu. Ak prehráme boj o divočinu, stratíme národný park," hovorí Vančura.
Ktosi už povedal, že Vysoké Tatry nepotrebujú rýchle, ale správne rozhodnutie. Problémom Tatier je však aj rok "po" to, že pre každého zo zúčastnených dobrá myšlienka znamená niečo iné.
Chronológia
18. 11. 2004 - Slovenský hydrometeorologický ústav vydal varovanie, že na druhý deň bude veľmi silný vietor.
19. 11. - Vo Vysokých Tatrách popoludní začali padať stromy. Padali celé pásy lesa. Vznikli nesmierne škody na majetku, jeden človek zahynul. Pohľad na Tatry bol deprimujúci.
Prvý týždeň po kalamite - Tatranské osady boli odrezané od sveta, niektoré museli zásobovať vrtuľníky. Cestná ani železničná doprava nefungovala. Začali sa zbierky na pomoc Vysokým Tatrám.
23. 11. - Vláda prišla s myšlienkou Výboru na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier.
Druhý týždeň - Tatranci začali vyzývať ľudí, aby pomohli Tatrám tým, že tam prídu na dovolenku. Začali sa prvé spory medzi lesníkmi a ochranármi, čo so spadnutými stromami. Spory vznikli aj medzi ministerstvami pôdohospodárstva a životného prostredia. Do Tatier každý deň prichádzali politici.
Prvý mesiac po kalamite - Tvrdé zrážky medzi lesníkmi a ochranármi. Každý mal inú predstavu, čo robiť, spory vznikli aj medzi Správou TANAP-u a Štátnymi lesmi TANAP-u. Ako reakcia na vládny výbor a predstavy vlády vznikla mimovládna iniciatíva Nad Tatrou sa blýska. Podporili ju mnohé osobnosti verejného a spoločenského života. Do Tatier prichádzali robotníci, ktorí odstraňovali následky kalamity. Začali sa vytvárať dobrovoľnícke skupiny.
Prelom rokov 2004 a 2005 - Tatry zaplavilo množstvo turistov. Pokračovali spory ochranárov s lesníkmi.
Február 2005 - Začala sa ťažba kalamitného dreva. Ochranári písali Európskej komisii, aby neposielala Slovensku peniaze na odstránenie následkov smršte, ak sa nepoužijú na ochranu prírody. V liste vyslovili obavu, že Tatry sa stanú centrom masovej turistiky a stratia štatút národného parku. Reagovali tým na vládou schválené opatrenia na podporu cestovného ruchu v chránených územiach a národných parkoch, ktoré predložil minister hospodárstva Pavol Rusko. Návrh počítal s tým, že sa budú v Tatrách znižovať stupne ochrany prírody.
Apríl - Vládny výbor vypísal súťaž o dva milióny korún - firmy i jednotlivci mohli navrhovať, čo s Tatrami.
Jar a leto - Obnovené všetky cesty i železnica. Spory medzi ochranármi a lesníkmi sa vyostrili, keď lesníci začali ťažiť drevo v najprísnejšie chránených územiach bez toho, aby Správu TANAP-u informovali.
Leto - Dvanásť veľkých požiarov, mnohé museli hasiť niekoľko dní pomocou vrtuľníkov. Plamene ohrozovali aj osady a vyvolali ďalšie spory medzi lesníkmi a ochranármi. Požiare zničili aj hrabanku, ktorá chráni pôdu pred poškodením. (rf)
