Zviazaná modelka visí na lanách, povrazy sa jej zarezávajú do tela. Umelec je spokojný, lebo tým podľa neho vzniká rovnováha medzi normálnosťou a nenormálnosťou, napätím a rozkošou. Teší ho, že spútaná modelka takto postupne odhalí svoju pravú tvár, inak skrývanú za sociálnou maskou.

Viac než štyritisíc podobných fotografií prináša veľká retrospektívna výstava kontroverzného japonského fotografa Nobuyoshi Arakiho v londýnskom Barbicane. Ak by ste však očakávali, že takéto fotografie má na svedomí zvrhlý muž s úlisným výrazom v tvári, môžete ostať zaskočení. Araki je mimoriadne veselý chlapík s natupírovanými zvyškami vlasov a živočíšnym smiechom. Pri fotografovaní evidentne prežíva extázu, rýchle prebehuje od modelky k fotoaparátu a raduje sa tak, ako zvyčajne dokážu iba malé deti.

Keď si v dokumentárnom filme (ktorý je súčasťou výstavy) prezerá svoju najnovšiu knihu, ľutuje iba to, že sa mu ani pri najväčšej snahe nepodarí pred objektívom vyzliecť všetky japonské ženy.

V skutočnosti asi žiaden iný Japonec nepriviedol na svet toľko nahoty ako on. Medzi jeho najzaujímavejšie portrétové série patrí 101 snímok žien vo veku od nula do sto rokov, ktoré nafotil počas jediného dňa. Keď fotil portréty tvárí, mnohé ženy neraz neskrývali svoje sklamanie nad tým, že môžu zostať oblečené.

Hoci má retrospektívna výstava názov self.life.death, Araki má oveľa radšej život ako smrť. Tú málokedy zachytáva priamo. Aj tak je vraj prítomná v každej fotografii, lebo fotografovanie uvrhne subjekt do stavu dočasnej smrti. Tým, že si pre seba privlastní kratučký okamih z nejakého života, stojí na pomedzí života a smrti.

Araki sa v detstve hrával na cintoríne, kde sa zvykli pochovávať prostitútky zo štvrte Yoshivara. Dnes jej obdobou je štvrť Kabuki-cho, kde nájdete všetky formy sexuálnych radovánok. Araki sa jej venoval v cyklo Tokyo Lucky Hole. Šťastná diera je názov jedného z tamojších populárnych podnikov. "Kabuki-cho je genitáliami celého Tokia, želám si, aby Šťastná diera nikdy nezanikla. Obscénnosť je korenie na potešenie ľudského života," hovorí Araki.

Výstava prináša prierez celou Arakiho tvorbou. Erotiku nájdete ešte aj vo fotografiách kvetov, ktoré mu veľmi pripomínajú ženské genitálie - sú vraj erotické a zároveň záhadné. Výstava odráža aj technické zmeny, najmä nástup polaroidu. Vďaka nemu sa už ľudia nemuseli hanbiť za svoje odvážne snímky tvárí alebo nahých tiel, keď ich dávali vyvolávať. Polaroid bol pre úchylákov podobným pokladom, ako sú dnes mobilné telefóny vybavené kamerami. A pokladom bude pre nich aj Arakiho výstava otvorená do polovice januára.

FOTO - ARCHÍV

Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn