Lístie, ktoré nie je napadnuté chorobami, uložíme do zásobníka alebo do kontajnera zhotoveného zo štyroch kolov zatlčených do zeme a z plastového či drôteného pletiva. Listy udržiavame vlhké a utláčame ich, aby vznikla súvislá hmota. Postupne zotlejú a premenia sa na listovku, ktorá je výbornou náhradou rašeliny. Listovku zapracujeme do pôdy, aby zlepšila jej štruktúru, alebo ju použijeme na nastielanie.

Celý november môžeme vysádzať ovocné stromčeky a kry. Škôlky ponúkajú výpestky už od polovice októbra, keď im pri odlistení drevín pomáhajú nočné mrazíky. Keďže v pôde nebýva dosť vlahy, do každej jamy nalejeme pred výsadbou jedno až dve vedrá vody. Po utlačení zeminy ku koreňom prihrnieme k drevinám čo najviac zeminy. Ak na jeseň vysadíme marhule a broskyne, celé stromčeky obalíme hrubším papierom. Obal v hornej časti tvarujeme do kalicha, aby cez jeho otvor stekala k stromčeku voda a chránila ho pred vyschnutím (teplomilným drevinám sa pri poklese teplôt nevytvárajú koreňové vlásky).

Do pôdy zapracujeme organické hnojivá, ktorými obyčajne hnojíme raz za tri roky. Maštaľný hnoj, kompost, rašelinu alebo Vitahum aplikujeme v dávkach 3 až 8 kilogramov na štvorcový meter. Zvyčajne rok po zapravení organických hnojív dopĺňame podľa potreby (na kyslých pôdach častejšie) vápnik vo forme mletého vápenca alebo prachového vápna. Priemyselné hnojivá, najlepšie kombinované, Slovcerit alebo NPK, aplikujeme v dávke približne kilogram na 100 štvorcových metrov.

Cesnak vysádzame na slnečnom mieste. Aby dobre rástol, vyžaduje si chladné obdobie. V novembri preto rozdelíme hlávky na jednotlivé strúčiky, ktoré sadíme do riadkov hlbokých 7,5 centimetra, vzdialených od seba 15 centimetrov. Po vysadení ich zahrnieme tenkou vrstvou pôdy. Cesnak si okrem zalievania pri suchom počasí nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak máme v záhradke veľmi ťažkú pôdu, strúčiky sadíme skoro na jar, hneď po jej rozmrznutí.

Do ťažších pôd môžeme aplikovať už v jeseni dusíkaté hnojivo, a to až do hĺbky 15 centimetrov. Slamový nevyzretý hnoj radšej kompostujeme. Fosforečné a draselné hnojivo vpravujeme do pôdy na celoročnú potrebu. Premiešame ich po celej vrstve ornice, pričom môžeme použiť aj hnojivo obsahujúce chlór. Tento prvok sa počas zimy odparí a nebude škodiť rastlinám, ktoré sú naň citlivé. Hnojeniu má však predchádzať rozbor pôdy, aby sme ju zásobili skutočne potrebnými prvkami v požadovanom množstve. (pav, lov)