Pavol sa pred niekoľkými mesiacmi oženil a presťahoval k svojej žene, ktorá býva v dome s rodičmi. So svokrovcami má celkom dobré vzťahy, ale aj jeden veľký problém. Keďže svokrovci radi varia, často pozývajú mladých na obedy a večere. Pavol sa však tomu snaží všemožne vyhýbať, lebo mu veľmi prekáža svokrino mliaskanie a vôbec, nechutný spôsob jej jedenia, čo mu úplne znechucuje inak skvelé jedlo. Svojej manželke o tom povedal, a tak sa mladí začali vyhovárať a spoločnému stravovaniu sa vyhýbajú. Svokrovci si to vysvetľujú tak, že "deti" sa od nich dištancujú a nepáči sa im to.

Internetových čitateľov sme sa spýtali, či sa stretli s podobným zlozvykom a ako vyriešili nechuť k takémuto človeku.

Problém mliaskania asi nie je ojedinelý, ale dá sa s ním vždy niečo robiť. Aj môj manžel, keď je podráždený, alebo si myslí, že ho nikto nevidí či nepočuje, mliaska. Keď je u nás návšteva, vôbec sa nemusím obávať, že by mňa alebo seba zahanbil. Vtedy sa kontroluje sám. Ja mliaskanie neznášam. Keď mliaska, upozorňujem ho na to a upodozrievam, že to robí naschvál. A vy, Pavol, tiež nemlčte - práve teraz, na začiatku manželstva. Opýtajte sa svokry, či jej viac chutí, keď mliaska a fŕka okolo seba, či jej to niekoho nepripomína. Bude oheň na streche, ale len chvíľu, ak nebude chcieť stratiť dcéru. A ak áno, nič ste nestratili, budete mať dôvod osamostatniť sa. Máte právo na slušné a pokojné stolovanie. Neskôr by sa vás mohla opýtať, či vám to doteraz neprekážalo.

m m m

Na nervy ide nielen samotné mliaskanie, ale aj vydieranie typu "vy už s nami nejete, a prečo?". Skoré odsťahovanie vyrieši nielen mliaskanie, ale aj spústu nervov na oboch stranách.

m m m

Pred časom som bola na seminároch v Nemecku. V školiacom stredisku mali vynikajúceho kuchára. Vždy som sa tešila, čo dobrého nám zasa pripraví. No stalo sa, že som si raz na začiatku pobytu prisadla k jednej dievčine - študentke dvoch vysokých škôl. Tým som padla do pasce. To dievča neskutočne mliaskalo a akékoľvek dobré jedlo som si nemohla vychutnať. Nevedela som, čo robiť. Snažila som sa konverzovať, aby som ju prinútila rozprávať a zatiaľ sama zjesť pár hltov, chodila som neskoro, dúfajúc, že ona odíde od stola skôr a ja si vychutnám aspoň posledné sústa, potom som zase chodila k stolu prvá, aby som si vychutnala aspoň prvé sústa. Doteraz, keď si spomeniem na Sambachshof, vynorí sa mi v pamäti síce aj ten kuchár, ale najmä nepríjemný pocit z mliaskajúcej študentky. Podľa mňa s tým sa nedá nič robiť. Kto nemá kinderstube, t. j. nenaučili ho slušne stolovať v mladosti, ten sa to už nenaučí. Dokonca si vôbec neuvedomuje, že robí niečo zlé a keby ste ho napomenuli, urazil by sa. Od takého človeka len treba byť pri jedení čo najďalej.

m m m

Moja svokra síce nemliaska, ale je hltavo, akoby nejedla aspoň rok. Takže má stále plné ústa požuvaného jedla a okolo nej je kopa omrviniek. A to pochádza z dobrej rodiny, jej rodičia boli fajnoví ľudia, nechápem, ako im toto u jedináčika mohlo ujsť. Od svokry to trochu pochytila aj moja žena, ale hneď na začiatku nášho manželstva som ju na to upozornil, tak sa od toho odnaučila. Svokre som to nikdy nepovedal, a to mám jej dcéru za ženu už pätnásť rokov. Prekonávam to tak, že ak sme spolu na obede či večeri, nepozerám sa jej smerom.

m m m

Kultúra stolovania sa pomaly ale iste vytráca zovšadiaľ. Už dosť dlhý čas som nevidela nikoho jesť slušne a normálne a môže to byť aj právnik, doktor alebo iný vysokoškolsky vzdelaný človek. Neviem, či je to tým, že je na jedlo málo času alebo veľkým hladom - veď napríklad právnik behá od súdu k súdu a potom zje rezeň veľký ako tanier na trikrát. Keď som to videla u mamy v robote, kde s ňou zájdem občas na obed, tak mi môj rezeň hneď prestal chutiť.

m m m

Môj svokor tiež pri jedení mliaska. Nosí umelý chrup a jeho jedenie je teda trocha hlučnejšie. Jeho ľudskú hodnotu to však ani v najmenšom neznižuje. Normálnym ľuďom to netreba vysvetľovať, a iným to nedôjde aj tak.

m m m

Tiež máme tento zlozvyk doma, ale rodiča už nedokážeme zmeniť. Skôr sa obávam, že je to vekom a čaká to aj nás. Zatiaľ proti tomu bojujeme tým, že takéto zlozvyky nekopírujeme.

m m m

Manželkina sestra si asi myslí, že poriadne grgnutie je pochvala kuchárky. Patrím do ich rodiny už ôsmy rok, ale neviem si na to stále zvyknúť. Pri narodeninových a iných oslavách na to vždy zabudnem, a keď sa potom všetci najeme, ona si veľmi hlučne odgrgne. Som silná povaha a vždy si radšej spomeniem na dobrotu, čo svokra navarila, a nejako žalúdok prehovorím, nech sa neprieči.

m m m

Mne mliaskanie tiež veľmi prekáža, a tak si moje deti už od malička dávajú pozor na to, aby papali so zavretými ústami a nemliaskali. Stretla som sa s tým v rodine môjho manžela, ale nemôžem povedať, že by som preto tých ľudí nenávidela. Len je mi to neprirodzené a nepríjemné a som šťastná, že u nás doma sa to nenosí. Ľudia, ktorí nepekne jedia, možno za to ani nemôžu a asi si to ani neuvedomujú. Takže vyhráva láska, ktorú k nim prechovávam, a tých pár chvíľ pri stolovaní sa dá zvládnuť.

m m m

Na Taiwane je to naopak - kto nemliaska, nemá správnu výchovu. Táto téma ma naladila príjemne, asi to našim doma pri večeri pekne "premliaskam".