Státisíce ľudí si pred rokom na kyjevskom námestí po zmanipulovaných voľbách vybojovali víťazstvo druhého prezidentského kandidáta - Viktora Juščenka. Autoritársky režim Leonida Kučmu padol a krajina prežívala revolučnú eufóriu. Jej symbolom bola spolu s Viktorom Juščenkom údajne najbohatšia Ukrajinka Julia Tymošenková. Volali ich Kráska a zviera. Rok po oranžovej revolúcii je všetko inak. Z revolučnej nálady ostala kyslá príchuť pomaranča a z dvojice snov sa stali politickí súperi.
Ukrajina precitla z revolúcie do reality
Kučma het! Juščenko tak! Janukovyč nikoli! Skandovalo sa po celom Kyjeve, najmä však na Námestí nezávislosti, ktoré na Ukrajine každý pozná ako Majdan. Metropola svietila niekoľko dní pomarančovou farbou a autá s oranžovými stužkami neprestajne trúbili v rytme JUŠ-ČEN-KO.
Státisíce ľudí si pred rokom na kyjevskom námestí vybojovali víťazstvo prezidentského kandidáta Juščenka napriek zmanipulovaným voľbám v prospech druhého Viktora - Janukovyča. Ukrajina prežívala jedny z najdramatickejších dní svojej krátkej nezávislosti. Kučmizmus, ako nahnevaná mladá generácia prezývala autoritársky režim Leonida Kučmu, skolaboval a krajina začala prežívať revolučnú eufóriu.
Rok po oranžovej revolúcii je všetko inak. Tandem Viktor Juščenko a Julia Tymošenková sa rozpadol skôr, ako mohol osláviť svoje prvé výročie, Juščenko našiel v nepriateľovi Janukovyčovi partnera a Kučma si začal užívať prezidentský dôchodok. Z revolučnej nálady ostala kyslá príchuť pomaranča.
Stratený prípad Gongadze
V predvolebnej centrále bloku Naša Ukrajina ležali na stole pomaranče, na stene viseli plagáty s podkovou a nápisom Tak! (Áno!). Na tlačovku nádejného prezidenta a demokrata Juščenka tesne pred druhým (rozhodujúcim) kolom volieb sa tlačili desiatky novinárov. Niektorí domáci žurnalisti podľahli revolučnej atmosfére a na saká si nekriticky pripli oranžové stužky. "Gongadzeho prípad sa musí vyriešiť až do konca, to bude naša najvyššia priorita, ide o demokratický charakter našej krajiny," sľuboval Juščenko, že - ak vyhrá - smrť ich kolegu Georgeho Gongadzeho bude objasnená veľmi rýchlo.
Vyšetrovanie po konci Kučmovho režimu spočiatku naozaj napredovalo. Dvaja z troch vykonávateľov vraždy sa priznali. Tretí, najdôležitejší, generál Alexej Pukač utiekol z krajiny. Gongadzeho údajne zaškrtil opaskom.
Tu sa vyšetrovanie pravdepodobne navždy zastavilo. Mená objednávateľov vraždy nepohodlného novinára sa verejnosť zrejme nikdy nedozvie. Kľúčový svedok, exminister vnútra Jurij Kravčenko v marci spáchal záhadnú samovraždu a skomplikoval vyšetrovateľom prácu. Práve jeho a Kučmov hlas sú zaznamenané na kazetách, ktoré nahral bývalý Kučmov ochrankár. Dohovárajú sa na zlikvidovaní šéfredaktora internetových novín Ukrajinská Pravda.
Či bol do vraždy novinára skutočne namočený bývalý prezident Leonid Kučma, ako aj súčasný predseda parlamentu Volodymyr Lytvyn, zostane pravdepodobne na úrovni dohadov. Napriek Juščenkovým sľubom, prokuratúra ukončila vyšetrovanie bez odhalenia skutočných páchateľov. Nepomohli ani protesty Gongadzeho vdovy Myroslavy.
Na piate výročie zmiznutia novinára sa ku kritike Kyjeva pripojila organizácia Reportéri bez hraníc a prostredníctvom veľvyslanca predsedajúcej Veľkej Británie aj Európska únia. Poslednú kvapku do ohňa prilial Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý Ukrajine nariadil odškodniť Myroslavu Gongadzeovú vo výške stotisíc eur za neefektívne vyšetrovanie.
Ako sprivatizovať oranžovú revolúciu
Deň po druhom kole prezidentských volieb, v pondelok 22. novembra 2004 sa oficiálne začala revolúcia. Podľa volebných odhadov zvíťazil Juščenko, informácie z Ústrednej volebnej komisie tvrdili opak. Na Majdane sa začali schádzať stovky ľudí, ktorých na námestie prostredníctvom Piateho kanálu pozvala energická Julia Tymošenková. Ráno už volebná komisia ohlásila za víťaza Janukovyča a vzápätí mu zagratuloval ruský prezident Vladimir Putin. Pozorovatelia a opozícia hovoria o zmanipulovaných voľbách. Na Majdane pribúdajú tisícky ľudí s oranžovými doplnkami v štýle predvolebnej kampane Juščenkovej Našej Ukrajiny. Vedľa na Chreščatyku aktivisti PORA stavajú stanové mestečko. Štvorprúdový bulvár premenili na pešiu zónu. Ukrajina sa prebudila do rána s tromi prezidentmi - nezvoleným, ale víťazom, zvoleným, ale porazeným a odchádzajúcim, ale neústupným.
Po dramatických prezidentských voľbách si Ukrajina vydýchla. Médiá zrazu mohli otvárať témy, ktoré boli dovtedy tabu. Začali sa dokonca rýpať v živote prezidentovho syna Andreja Juščenka, údajne najbohatšieho tínedžera na Ukrajine. Server Ukrajinská Pravda, ktorý založil zavraždený novinár Gongadze, v článku Syn Boha, zverejnil zajímavé informácie zo súkromného života prezidentovho syna.
Juščenko junior podľa všetkého žije mimoriadne extravagantným životom. Preháňa sa v luxusnom džípe Mercedes CLS 500 alebo BMW M6 a telefonuje exkluzívnym telefónom Vertu (jeho cena sa pohybuje od 5- do 30-tisíc eur). Mediálnu kapaň okolo svojho syna prezident Juščenko nezvládol a novinára z Ukrajinskej Pravdy na tlačovej besede označil za nájomného vraha. Neskôr sa mu za emócie ospravedlnil. Zvedavým novinárom synov životný štýl vysvetľoval tým, že Andrej je talentovaný manažér pracujúci pre istú konzultačnú firmu.
Médiá to neskôr spochybnili zistením, že Andrej Juščenko vlastní všetky práva na symboly oranžovej revolúcie, ktoré sa medzitým stali vyhľadávaným suvenírom. Copyright na ne dostal hneď po opakovanom druhom kole prezidentských volieb. Obchod so šálmi, tričkami, pohármi či dáždnikmi s predvolebným symbolom Juščenkovej kampane mu mohol vyniesť milióny dolárov. Identitu majiteľa práv oranžovej revolúcie vyniesol zástupca šéfa ukrajinského daňového úradu Mykola Katerynčuk v dobrej viere, že tak vysvetlí, kde Juščenko junior na luxusný život berie. Juščenkova hovorkyňa to neskôr uviedla na pravú mieru - práva si síce zaregistrovala prezidentova rodina, mladý Juščenko z toho však vraj nemá žiadne komerčné výhody.
Viktor Juščenko zistil, že prezidentská imunita ho pred mediálnymi útokmi slobodných médií neochráni. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky má strana Julie Tymošenkovej dvakrát vyššie preferencie ako jeho Naša Ukrajina. Pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami preto už skontaktoval PR agentúru blízku bývalému americkému prezidentovi Billovi Clintonovi.
Kráska a zviera sa rozišli
Na druhý deň po zmanipulovaných voľbách Juščenko napriek oficiálnej prehre skladá v parlamente na bibliu prezidentský sľub. Situácia je neprehľadná. Ani jedna strana nechce ustúpiť. Na Majdane v tuhej zime vytrvalo prešľapujú tisícky smelých Ukrajincov. "Hanba volebnej komisii!!! Juščenko je náš prezident!!!" kričí dav. Začína snežiť. Objavujú sa špekulácie, že sa proti mase vzbúrených Ukrajincov pripravuje zásah špeciálnych jednotiek. A pred prezidentským palácom naozaj pribúda autobusov plných vojakov. Rádio Era informuje o podpore gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorý tu kedysi študoval. Spomína sa na ružovú revolúciu v Tbilisi, kde rok predtým sfalšované voľby ukončili éru Eduarda Ševardnadzeho. Na Majdane už husto sneží, keď sa na tribúne objaví Julia Tymošenková. Dav vyzýva na pochod ku Kučmovmu sídlu: "Buď sa vzdajú moci, alebo palác obsadíme." Ten už chránia ťažkoodenci. Tymošenková pomedzi nich prekĺzne s kvetom v ruke.
Počas drsnej predvolebnej kampane sa im hovorilo Kráska a zviera. Juščenkovu tvár zohyzdila zákerná otrava dioxínom, ktorá ho načas odstavila z kampane. S údajne najbohatšou Ukrajinkou Juliou Tymošenkovou napriek extrémne čiernej PR kampani podporovanej Moskvou, vytvorili volebný tandem snov. Nevýrazný Juščenkov prejav, ktorý sa po otrave dával psychicky dohromady, ideálne dopĺňala Tymošenková s charakteristickým zapletaným účesom. Pre prenikavý intelekt a "drive" sa jej začalo hovoriť aj "mozog a motor revolúcie".
Málokoho prekvapilo, že si Juščenko vybral za premiérku práve ju. Petro Porošenko, majiteľ Piateho kanálu a sponzor Juščenkovej kampane, sa o premiérsky post usiloval rovnako vytrvalo ako ona a podľa zákulisných informácií sa s prehrou nikdy nezmieril. Nakoniec dostal "len" kreslo sekretára v Národnej bezpečnostnej rade. S nadštandardným mandátom začal zasahovať aj do záležitostí, ktoré nesúviseli s bezpečnostnou politikou štátu.
Na Ukrajine sa tak vytvorili dve centrá moci reprezentované premiérkou Tymošenkovou na jednej strane a Porošenkom na druhej. Ich spory sa prejavovali takmer všade, kde ich záujmy narazili. Situácia nebola dlhodobo udržateľná - Juščenko sa vtedy ukázal ako slabý líder. Pretrvávajúci konflikt vyvrcholil obvinením troch ľudí blízkych Juščenkovi, vrátane Porošenka, z korupcie. Vzápätí Juščenko odvolal Tymošenkovú z premiérskeho kresla. Ich spojenectvo nevydržalo ani osem mesiacov od prezidentskej inaugurácie. Tymošenková sa cítila ukrivdená: "Jeho ľudia sú obviňovaní z korupcie a Juščenko odvolá mňa!"
Za dôvodmi jej pádu mohla byť energetická kríza, ktorá na niekoľko týždňov paralyzovala Ukrajinu, po tom, čo premiérka uvalila cenovú reguláciu na ruských dodávateľov. Tí sa vzbúrili a zastavili dodávky. Zahraničným investorom sa zase nepozdávala masová reprivatizácia podnikov, ktoré boli získané za Kučmu nekalým spôsobom.
Náhradníka za Tymošenkovú - lojálneho technokrata Jurija Jechanurova pretlačil Juščenko cez parlament až na druhý pokus, aj to vďaka hlasom strany svojho úhlavného nepriateľa z čias oranžovej revolúcie - Viktora Janukovyča. Juščenko sa zaručil, že opozícii sa nič nestane, podobne ako volebnej komisii, ktorá sfalšovala prezidentské voľby.
Boj pokračuje
"My razom, nas bohato i nas nepodolate," skákali na Majdane od radosti do skorého rána tisícky stúpencov Viktora Juščenka a spievali revolučnú hymnu. Najvyšší súd rozhodol, že zmanipulované druhé kolo sa bude opakovať. Na námestí nad socialistickým hotelom Ukrajina vybuchovali ohňostroje. Juščenka ohrieval 15-metrový oranžový šál, ktorý mu darovala obľúbená speváčka Ruslana. Na zemi sa povaľovali fľašky od piva, oranžové stužky a v stanovom mestečku sa rozdával teplý čaj. Opozícia slávila prvé veľké víťazstvo.
S odvolaním premiérky Julie Tymošenkovej sa definitívne začala predvolebná kampaň k parlamentným voľbám, ktoré čakajú Ukrajinu už v marci budúceho roka. Ani rok po oranžovej revolúcii novinári u nášho najväčšieho suseda rozhodne zívať nudou nebudú. Bude to kampaň plná kompromitujúcich materiálov, predpovedajú analytici. Pôjde o veľa. Od nového roka sa totiž v krajine mení prezidentský systém na parlamentný. Väčšina Juščenkových právomocí prejde na parlament alebo vládu. Kto v boji o poslanecké kreslá zvíťazí, môže získať ešte silnejšie postavenie ako prezident. Tentoraz má Juščenko nového súpera v podobe populárnej Tymošenkovej. Ich súboj sľubuje takmer rovnako napínavý príbeh, akým bola oranžová revolúcia.
FOTO - ČTK/AP
Ako to prebiehalo
21. november 2004 - zmanipulované druhé kolo prezidentských volieb, na druhý deň sa začína oranžová revolúcia.
3. december 2004 - Najvyšší súd rozhodol, že výsledky druhého kola boli sfalšované a musí sa opakovať.
26. december 2004 - v opakovanom druhom kole jednoznačne víťazí Viktor Juščenko.
23. január 2005 - inaugurácia Juščenka. O deň neskôr vymenoval za premiérku Juliu Tymošenkovú.
4. marec 2005 - bývalý minister vnútra Jurij Kravčenko, spájaný s vraždou opozičného novinára Georgeho Gongadzeho, údajne spáchal samovraždu.
8. september 2005 - Juščenko odvolal vládu vedenú Tymošenkovou. (čtk, rek)
Pred rokom Julia Tymošenková vyzývala dav na pochod ku Kučmovmu sídlu: "Buď sa vzdajú moci, alebo palác obsadíme." Palác pritom už chránili ťažkoodenci. Tymošenková, ktorú pre prenikavý intelekt a "drive" nazývali aj mozgom a motorom revolúcie, prekĺzla pomedzi nich s kvetom v ruke.
