Poslanci európskeho parlamentu súhlasili s vyššou pomocou na odstavenie Bohuníc. Teraz budú ich návrh schvaľovať členské štáty. FOTO - REUTERS |
BRATISLAVA, ŠTRASBURG - Poslanci Európskeho parlamentu v stredu rozhodli o tom, že členské štáty poskytnú v najbližších ôsmich rokoch 400 miliónov eur (15,6 miliardy korún) ako kompenzáciu na odstavenie elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Z tejto sumy by sa sčasti mali vykryť náklady na likvidáciu reaktorov, ale aj vybudovať nové elektrárne, ktoré nahradia kapacitu Bohuníc. Konečné slovo však budú mať až jednotlivé členské štáty v Rade EÚ.
Pôvodný návrh Európskej komisie počítal so sumou 237 miliónov eur (9,2 mld Sk). Slovenským europoslancom sa nakoniec v energetickom výbore parlamentu podarilo v septembri presadiť vyššiu sumu, ktorú nakoniec plénum potvrdilo tohtotýždňovým hlasovaním. Slováci pôvodne navrhovali ešte vyššiu sumu, 700 miliónov eur. Člen výboru pre energetiku Ján Hudacký vníma schválených 400 miliónov ako kompromis.
Predkladateľka pôvodnej správy, nemecká poslankyňa Rebecca Harms, so zvýšením nesúhlasila. Svoj postoj odôvodnila tým, že "je proti tomu, aby sa tieto prostriedky dostali do rúk talianskemu
ENEL-u." Podľa nej vraj neexistujú dostatočné záruky, že sa tak nestane. Nízku transparentnosť spravovania príspevkov únie na likvidáciu Bohuníc napadli aj predstavitelia slovenských mimovládok. Na stranu slovenských poslancov sa postavili ich niektorí kolegovia z Poľska, Česka a Maďarska. "Ide o atómovú elektráreň v krajine, ktorá má ekonomické problémy," podporil návrh Hannes Swoboda z Rakúska.
Slovensko sa zaviazalo uzavrieť dva bloky bohunickej elektrárne v rokoch 2006 a 2008 najmä na nátlak Rakúska v prístupových rokovaniach s úniou. Odstavenie Bohuníc bol skôr politický krok. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že elektráreň spĺňa bezpečnostné kritériá a mohla by fungovať až do roku 2015. Skorším odstavením bohunickej elektrárne sa v budúcnosti ešte prehĺbi obrovský dlh vo fonde na likvidáciu jadrových zariadení, kam odvádzajú výrobcovia časť ziskov z jadrovej energie. Slovensko do bezpečnosti elektrárne investovalo koncom 90. rokov približne štvrť miliardy eur. Aj preto europoslanci v stredu odsúhlasili návrh, aby únia uvažovala o ďalšej podpore aj po roku 2013.
Podľa analýz sa priame náklady na odstávku odhadujú na 1,3 miliardy eur, nepriame na 1,8 miliardy. "Slovensko tým stratí 19 % svojej výrobnej kapacity a v najbližšom období bude pravdepodobne závislé od importu elektrickej energie," povedal Hudacký. Spolu s vyčíslenými poldruhamiliardovými stratami z nevygenerovanej energie nás likvidácia Bohuníc bude stáť minimálne 4,6 miliardy eur asi 179 miliárd korún. MARTIN KÓŇA