Dnes ten dôvod je - nie? Tri medaily na jednom svetovom šampionáte ste získali iba raz, pred ôsmimi rokmi.
"Poznáte ma: vždy som skúpy na slovo. Určite sa teším. Viete, kde som bol predtým a kde medzitým. Podarilo sa mi vrátiť sa, som spokojný."
Dali ste to najavo aspoň na stupni víťazov?
"Ručičky som dvihol, ale to bolo všetko. Ja nie som šoumen."
V trhu ani v nadhode vám nevyšli úvodné pokusy. Nevyviedlo vás to z miery?
"V oboch prípadoch šlo iba o malú technickú chybičku, takže nebol dôvod na paniku. Vzpierač musí v súťaži na neúspech okamžite zabudnúť a udržať si pozitívne myslenie, ale škoda ich. Nebyť strateného pokusu v nadhode, mohol som útočiť na kvalitnejšiu medailu."
V trhu ste museli opravovať okamžite.
"V ňom sa dá za dve minúty vydýchať. V nadhode je to horšie. Aby som získal čas, nadhadzoval som v druhom pokuse o kilogram viac, ako som predtým nedvihol - 221."
V Dohe je rozcvičovňou uzučká chodba. Ako ste sa vyrovnávali so stiesnenými podmienkami?
"Navyše je v nej hrozné teplo. Nemal som však inú možnosť, ako sa prispôsobiť. Tréner Rudolf Lukáč odtláčal tých, čo mi zavadzali a kolega Ondrej Kutlík ma ovieval. Sme skvelá partia."
Čo ste si prežili za posledné týždne s boľavým chrbtom?
"Opichy zabrali."
Vraj ste boli aj u chiropraktika v Sečovciach.
"To kto vytáral? To je normálne, preventívna údržba. Chrbát však dlhšie bolel, to priznávam. Jediné, čo mi ostalo, bolo čakať, či sa to zlepší. Zasa nešlo o tragédiu."
To je fakt, v minulých rokoch ste zažili aj horšie stavy: dve operácie, po ktorých vám hrozil koniec kariéry. Kedy vám bolo najhoršie?
"Ani neviem. Na zlé sa snažím rýchlo zabudnúť."
Nebáli ste sa, že sa už nikdy nevrátite na pódium?
"Ani nie. Aspoň som si to nepripúšťal. Keby som si myslel, že sa nevrátim, tak dnes už nedvíham."
Nikdy ste nezapochybovali, že sa vrátite do formy spred ťažkého zranenia?
"Dávate mi otázky, ako keby ste chceli písať moje memoáre. Niekomu by za takého zdravotného stavu k spokojnosti stačilo, že chodí. Ja som však mal chuť si ešte zadvíhať. Priznávam: bolo krátke obdobie, keď som pochyboval, či ešte niekedy vzopriem toľko, čo v rokoch 1997 - 1998."
Ako vám prešiel ten čas od zlatého hetriku v Thajsku: ubehol či sa vliekol?
"Keď to zrátam na roky, bolo to už dávno. Zasa nie až tak dramaticky."
Našli by ste niekoho, komu by ste venovali stredajšie medaily?
"Určite lekárom: Švajčiarovi Jacobovi aj Slovákovi Luptákovi, ktorý operáciu zmanažoval. Všetkým, čo mi pomáhali. Zväzu, ktorý sa postaral, že príprava na tieto majstrovstvá bola bližšie k optimu, než v minulosti, aj reprezentačnej partii okolo Ruda Lukáča, ktorá bola naozaj fajn."
Čo vidíte na konci svojho vzpieračského horizontu?
"Pekinskú olympiádu 2008. Po nej už budem na vzpieranie starý."
A z hľadiska výkonov?
"Mám isté rezervy aj v trhu, aj v nadhode, ale nechcite, aby som ich vyjadroval v kilogramoch."
