Napriek tomu, že ADSL už dávno nie je výsadou väčších miest (podľa vlastných údajov pokrýval Slovak Telecom začiatkom novembra 2005 vyše 3,8 milióna obyvateľov Slovenska), jeho rozšírenie medzi obyvateľmi je naďalej mizivé. 87 600 zákazníkov ST DSL, ktoré monopolný operátor evidoval k 4. 11. 2005 totiž predstavuje penetráciu asi 1,6 %.
Keďže alternatívne technológie túto hodnotu príliš nekorigujú, zostáva Slovensko v štatistikách OECD v spoločnosti takých krajín ako Grécko, Turecko a Mexiko hlboko pod úrovňou priemeru. V rámci slovenskej penetrácie pripadá 1,2 percentuálneho bodu technológii DSL, štvrtinový podiel (0,3 %) patrí technológii káblových modemov, resp. službe chello od UPC a iba 0,1 percentuálneho bodu ostatným technológiám, reprezentujúcich dnes hlavne WiFi.
Podľa posledných informácií OECD bolo v členských krajinách na konci júna 2005 spolu 137 miliónov širokopásmových prípojok, pričom za prvý polrok ich pribudlo 18 miliónov. Tým sa priemerná penetrácia broadbandu zvýšila na 11,8 prípojok na 100 obyvateľov, teda na hodnotu, o ktorej na Slovensku stále môžeme len snívať. To platí aj o poskytovaných službách - hlas a video cez DSL prípojky patria na Slovensku ešte stále k okrajovým aktivitám operátorov, napriek tomu, že prvé pokusy sme v poslednom čase zaznamenali. Slovak Telecom totiž začal experimentovať so službou video na vyžiadanie a niektorí alternatívni operátori ponúkajú telefonovanie cez internet (VoIP). Telefonovanie a ponuka relevantného obsahu cez broadband je popri cene hlavným faktorom, ktorý by mohol motivovať výraznejší nárast užívateľov na Slovensku. Okrem služieb typu VoD (Video On Demand) a neskôr aj TVoD (televízia na vyžiadanie) je to najmä skutočná, nielen deklarovaná možnosť vybavovania komunikácie s úradmi prostredníctvom internetu. V čase, keď Švajčiarsko, či Estónsko reálne uvažuje o možnosti hlasovania vo voľbách cez internet, musia slovenskí podnikatelia internetové formuláre pre štátne inštitúcie povinne duplikovať do papierovej podoby.
Vráťme sa však do OECD. Svetovým lídrom v penetrácii naďalej zostáva Južná Kórea s podielom 22,5 prípojky na 100 obyvateľov. Túto pozíciu si však pravdepodobne neudrží dlho. Najrozvinutejšie európske krajiny už za Kórejskou republikou zaostávajú len minimálne: Holandsko, Dánsko, Island a Švajčiarsko prekonali 20 % hranicu a Fínsko na 7.
priečke s 18,7 % penetráciou rýchlo rastie. Mimochodom Fínsko je krajinou, ktorá za prvý polrok 2005 zaznamenala najvyšší rast penetrácie v rámci všetkých štátov OECD, keď počet prípojok na 100 obyvateľov vzrástol o 7.76 (V Holandsku o 6.97, v Nórsku o 6.89, na Islande o 6.41 a vo V. Británii o 6.11 účastníkov.) V USA sa v rovnakom období penetrácia zvýšila o 3.48 %.
Južná Kórea, ktorá už zrejme dosiahla takmer stav nasýtenia, zvýšila svoju penetráciu o 1,26 percentuálneho bodu. Dúfajme, že toto kritérium neplatí aj pre Slovenskú republiku, pretože náš broadband za prvý polrok 2005 zvýšil penetráciu len o 0,99 %.
V oblasti bezdrôtového broadbandu má Slovensko spoločného menovateľa s Fínskom, v praktickej realizácii projektu sme boli dokonca rýchlejší, ak nie prví na svete (áno, ak nerátame lokálne siete v USA). Reč je o bezdrôtovom broadbande na báze technológie Flarionu FLASH-OFDM, ktorú nedávno prekvapivo spustil v pásme 450 MHz (pôvodne využívanom sieťou analógových mobilov NMT) slovenský T-Mobile. Fíni taktiež udelili celoplošnú licenciu spoločnosti Digita na túto technológiu, čo naznačuje, že to s podporou rozširovania broadbandu myslia vážne. Pomocou Flarionu by mali pokryť najmä riedko osídlené oblasti fínskeho vidieka.
Bezdrôtové technológie vysokorýchlostného internetu môžu výrazne napomôcť jeho rozširovaniu do
firiem a domácností na Slovensku z dnešného pohľadu. Každých
50 000 účastníkov totiž zvýši penetráciu broadbandu cca o 1 %. Z hľadiska zaradenia sa našej krajiny
aspoň do stredného prúdu členov OECD to však kľúčovú úlohu zohrať nemôže a to ani z hľadiska počtu prípojok, ani z pohľadu kvality.
To čo dnes u nás vnímame ako výnimočné (1Mbit/s), bude o 2-3 roky akceptovateľné skôr skupinou menej náročných používateľov. To platí rovnako pre Flarion ako pre WiMAX a v prvej fáze to určite bude platiť aj pre siete 3G s nadstavbou HSDPA, ktorú možno mobilní operátori uplatnia v 2. polroku 2006.
Zodpovednosť za pokrok tak zostáva naďalej na pleciach tých, ktorí majú v rukách rozvoj fixných širokopásmových prípojok - ST, UPC, Telekomunikačného úradu ako regulátora a štátu, ktorý má v rukáve všetky tromfy. n
Autor: Juraj Procházka
