Napriek tomu najčiernejšiemu obrazu, ktorý sa snažia o počítačových hrách vytvoriť niektoré média, má aj táto zábava nesporné plusy. Od zrejmého zlepšenia sa v cudzích jazykoch, cez cibrenie reflexov, až po príspevok ku efektívnejšiemu riešeniu stresových situácií v reálnom živote.

Tieto skutočnosti podporili už aj vedecké štúdie. Jedna z ďalších nezanedbateľných výhod virtuálnej zábavy vyplýva z existencie žánru simulácií. Či už ide o super realistické simulácie lietadiel, ponoriek, či športových áut. Veď kto by si už nechcel vyskúšať pilotáž špičkovej stíhačky alebo kokpit pilota F1? Bez rizika či obrovských nákladov? Dokonca sami jazdci F1 v rozhovoroch priznávajú, že práve počítačové hry používajú na memorovanie najmä novo postavených okruhov. A práve na automobilové simulácie, respektíve na ich najvydarenejších reprezentantov, sa zameriame v tomto článku. A nielen z pohľadu športového šoférovania, ale aj z pohľadu ich prínosu pre bežnú premávku - teda čím ju môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť. Zároveň pôjde o sondu do histórie tohto subžánru a malý zoznam hier, ktoré ho najviac formovali.

Need For Speed (rok vydania 1995)

Séria Need For Speed je skutočnou klasikou počítačového závodenia. Svojho času najskôr uchvátila svet na zabudnutej konzole 3DO, ale potom plnou silou zaútočila aj na PC hráčov. Síce nešlo o ultra-realistické závody čo do chovania automobilov, ale všetko ostatné bolo doslova revolučné. Nádherné a extrémne dlhé trate otvorenou krajinou, prítomnosť polície či závodenie "jeden na jedného" v plnej premávke (aj s možnosťou pretekov so živým "protivníkom" na inom počítači). Okrem nesporného komerčného úspechu - o čom svedčí doslova hromada pokračovaní - uspel prvý diel NFS aj v ďalšom ukazovateli. Stanovil akýsi etalón pre všetky ďalšie závodné hry a získal si nesmrteľné miesto v sieni slávy a srdciach hráčov. NFS "rozbeháte" aj na prastarom hardvéri triedy prvých Pentium procesorov a verte, že sa ho oplatí vyskúšať aj dnes. Z dnešného pohľadu je grafika už veľmi primitívna a herné mechanizmy prežité. Ale napríklad videá prezentujúce špičkové vozy typu Lamborghini Diablo nemajú dodnes poriadnu konkurenciu.

Čo sme sa naučili: Na efektívnom radení rýchlostných stupňov naozaj záleží. Naháňačka športových áut v bežnej premávke nie je žiadna sranda. V blízkosti policajných hliadok je nutné spomaliť.

Čo nie: Autá nie sú - ako v hre - nerozbitné.

Grand Prix 2 (1995) až GP4 (2002)

Hoci si už prvý diel známej simulácie F1 s titulom Grand Prix našiel hromadu priaznivcov, až druhý diel znamenal doslova revolúciu "formuloidných" PC hier. Ale nie len doslova zbesilými hardvérovými nárokmi, ktoré dokázali "zadýchať" aj dve nasledujúce generácie procesorov. V prvom rade tu boli - na tú dobu - šokujúco verné trate skutočnej F1. Nehovoriac o možnostiach ladenia formule či špičkovej fyzike jazdy. V dobách, kedy boli herné volanty ešte v plienkach, GP2 umožňovala výbornú kontrolu monopostu pomocou klávesnice. So skúsenosťami získanými v tejto hre, ste mohli hravo sekundovať komentátorom skutočnej F1. Či už pri popise okruhov, tímovej stratégií, či potrebných "setup-och" pre jednotlivé okruhy. Ani nasledujúce diely série nezostali, čo do simulačných kvalít, pozadu. Tretí diel exceloval najmä vďaka grafike a štvrtý diel vás postavil proti nekompromisnej simulácií nevypočítaného počasia.

Čo sme sa naučili: Jazdiť trate F1 a význam "grip-u". Päťdesiat a viac kôl pretekov nie je žiadna sranda. Aj monotónne krúženie - rovnako ako bežná premávka - vyžaduje poriadne sústredenie.

Čo nie: Poriadnu prácu s volantom

Colin McRae Rally 1 a 2 (1998 a 2000)

Hoci sa séria rely hier s menom známeho závodníka dočkala už štyroch pokračovaní, medzi tie realistickejšie môžeme radiť iba prvé dva diely. Obzvlášť druhý - najmä vďaka bezchybnej spolupráci s volantmi so spätnou väzbou - znamenal pre hráčsku obec hodiny kvalitnej zábavy. Špičková grafika, premenlivá viditeľnosť či povrchy tratí sa snúbili s rozumne vyváženou fyzikou a simuláciou poškodení vozidiel. Je obrovská škoda, že sa autorom nepodarilo nadviazať na tieto kvality a ďalšie diely skĺzli do vôd detsky jednoduchých arkád. Druhý diel ešte dnes nájdete na pultoch obchodov v lacných edíciách a najmä pre menej výkonné počítače ide o prakticky najlepšiu rely hru.

Čo sme sa naučili: Hrubé základy jazdy na zložitých povrchoch (štrk, sneh, ľad,...) a jazdu v riadenom šmyku.

Čo nie: Jazdu v "našom" jazdnom pruhu. Ale tým sa nepýši väčšina podobných hier

Driver (2000)

Mnohí sa možno budú hádať, že Driver určite nepatrí medzi extra realistické simulácie. A určite majú pravdu, aspoň čo do zámerne prehnanej fyziky, ktorá mala pripomínať naháňačky z "policajtských" filmov sedemdesiatych rokov minulého storočia. Driver-u však jednoznačne patrí prvenstvo v perfektne spracovanej jazde v rozsiahlych mestách (San Francisco, Los Angeles, New York). Naháňačky v hustej premávke v roli mafiánskeho šoféra mali nenapodobiteľné kúzlo a ničili nervy menej trpezlivých hráčov. Prenos váhy vozidla na nápravy a jazda šmykom boli síce prehnané, ale jazda to bola doslova diabolsky dobrá.

Čo sme sa naučili: Električka je silnejšia ako auto, ale jej "pás" príde vhod. Zotrvačnosť a ovládateľnosť bežného auta sa dramaticky líši od športových vozidiel.

Čo nie: "Myšička" je až posledná možnosť. Chodci sa v skutočnosti tak dobre neuhýbajú.

Richard Burns Rally (r. vydania 2004)

Kam sa nepodarilo dôjsť sérii Collin McRae Rally, dokázala dosiahnuť konkurencia zastrešená menom ďalšieho šampióna. Hra, ktorú sa prakticky neoplatí skúšať bez vlastníctva kvalitného herného volantu je krutou ranou pre všetkých, ktorí si ohľadom šoférovania príliš "fandia". Presne ako v skutočnom rely vás aj tá najmenšia chybička pilotovania odľahčených superšpeciálov môže stáť stratu desiatok sekúnd prípadne aj celého podujatia. Nepribrzdili ste pred vjazdom do malého potôčika? Pohladili ste necitlivo plynový pedál alebo ste sa nebodaj príliš spoľahli na brzdy na štrku? A čo takto milimetrový pohyb volantu v stopäťdesiatke na úzkej rovnej asfaltke? To všetko môže v stotine sekundy znamenať kotrmelce za krajnicou. Nie, malé drcnutie do stromčeka neznamená pokojné pokračovanie v jazde ako v iných "simuláciách". Nič pre slabé nervy a víkendových vodičov.

Čo sme sa naučili: Ako byť špičkovým rely jazdcom. Doslova.

Čo nie: Predchádzať iné autá.

GTR: FIA GT Racing Game (2005)

Závodné okruhy si nemusíte vychutnať iba v kokpite formule. Dráhové automobilové špeciály nájdete v super-reallistickom vydaní v titule GTR. Mnohí ho považujú za najrealistickejšie herné "autíčka" vôbec. Autorom sa naviac podarilo dokonale zachytiť aj samotný pocit z rýchlej jazdy, ktorý sa u konkurencie občas utopí v mori veľkohubých vyhlásení o "absolútnej" simulácií. Veľkou devízou sú aj výborne spracované trate kopírujúce skutočnosť. Našinca poteší aj prítomnosť brnenského okruhu.

Čo sme sa naučili: Jazdiť nad 250 km/h.

Čo nie: Jazdiť s menej ako 250 koňmi.

Live For Speed 1 a 2 (2004 a 2005)

Trochu stranou od záujmu hlavného prúdu stoja dve veľmi špecifické závodné hry. Oba diely Live For Speed sú totiž vytvorené maličkou skupinkou nadšencov a distribuované výhradne na internete. Absencia veľkého kapitálu sa však nijako výrazne nepodpísala na kvalite hry. Aspoň čo do jazdných vlastností prítomných automobilov. Opäť ide o okruhové závodenie, tentokrát zamerané na hru viacerých hráčov po internete. Tu utešenie rastie komunita super-hráčov, ktorí dokážu za pomoci kvalitných herných volantov "ukočírovať" autá v tejto nekompromisnej hre. Vlastne ťažko hovoriť o hre, pretože všetko okrem bezkonkurenčného jazdného modelu ustupuje do pozadia. O LFS nemá význam dlho písať. Jedinou možnosťou je si túto špecialitku pre najnáročnejších vyskúšať.

Čo sme sa naučili: Pretekať "na živo" so stredne výkonnými až sériovými autami

Čo nie: Asi len dopravné značky... Ale to platí aj pre všetky ostatné spomenuté hry.

n