a popri jeho stavbách pre školstvo a vedu a výskum či kultúru aj jeho publikačná činnosť. Stál pri zrode prvých odborných časopisov o architektúre, životnom prostrední a stavebníctve na Slovensku.
Medzi najznámejšie stavby leopoldovského rodáka Mariána Marcinku patrí okrem iného Základná škola v bratislavskom Prievoze na Mierovej ulici a viaceré budovy v areáli výskumných ústavov Slovenskej akadémie vied v Bratislave na Patrónke. Marcinka rekonštruoval aj drevenice a podpísal sa pod viacero interiérov.
Po roku 1993 pracoval ako architekt v slobodnom povolaní na obnove Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene či na obnove a rekonštrukcii Grassalkovichovho paláca v Bratislave, sídla prezidenta. Okrem paláca pracoval aj na obnove priľahlej barokovej záhrady. Interiéry Prezidentského paláca, ako aj záhrada by si však podľa Marcinku ešte zaslúžili dokončenie.
Doteraz sa architekt Marcinka podieľal na približne šesťdesiatich budovách a interiéroch, zúčastnil sa na viac ako dvadsiatich architektonických súťažiach, na ktorých získal viacero cien.
Cena pripomína odkaz zakladateľa modernej architektúry a architektonického školstva na Slovensku E. Belluša (1899 - 1979). Okrem nej udeľuje SAS ďalšie dve ceny - Cenu Dušana Jurkoviča za aktuálnu architektonickú realizáciu a Cenu profesora Jozefa Lacka za diplomovú prácu v oblasti architektúry.
Viac o tvorbe Marcinku ponúka návštevníkom výstava, ktorú otvoria dnes o 17.00 h v sídle SAS na Panskej ulici v Bratislave. (sita)
