Slovenský poistný trh nebol pre neho prekvapením a na život v Bratislave si zvykol pomerne rýchlo. Na Slovákoch ho zaujali najmä entuziazmus a spontánnosť. Hovorí, že za vyše roka a pol na Slovensku, si do Viedne zaskočil len dvakrát. Vďaka osemročnému kontaktu s trhmi strednej a východnej Európy, ale aj talianskej manželke, sa v slovenskom prostredí necíti cudzo.
Torsten Leue, prezident Allianz - Slovenskej poisťovne.
Pomerne dlhý čas ste už v kontakte s krajinami východného bloku. Viac ako rok šéfujete najväčšej poisťovacej spoločnosti na Slovensku. Netúžite občas po zmene? Predsa len ide o trhy, ktoré za posledné roky prešli výraznými zmenami, alebo sa tieto zmeny dejú práve teraz. Nebrali by ste radšej štandardné prostredie, kde už trh funguje dlhodobo a má jasné pravidlá hry?
Máme pekné príslovie, ktoré hovorí Cesta je cieľ. Ja si myslím, že je oveľa zaujímavejšie viesť spôsob života, ktorý je plný zmien, hoci aj neočakávaných. Robí to život asi nie ľahším, ale určite vzrušujúcejším. A ja radšej žijem zaujímavejší život.
Vašej práci sa musela prispôsobiť aj rodina. Zvykla si na novú krajinu?
Moja manželka je Talianka a rovnako ako ja už veľakrát žila v prostredí, ktoré bolo pre ňu iné - napríklad v Nemecku, Francúzsku a inde. Nebolo to pre ňu ťažké, pretože to v skutočnosti nie je po prvýkrát, čo takto menila prostredie. Navyše, moja manželka pracuje na univerzite a je v priamom kontakte so slovenskou spoločnosťou. Myslím si, že sa nám preto pomerne rýchlo podarilo vniknúť do slovenského prostredia.
Čo bolo pre vás najťažšie v mimopracovnej oblasti? Na čo ste si nemohli zvyknúť, čo vám tu najviac chýba?
Ja som v kontakte so Slovenskom už pomerne dlhý čas, pretože v regióne strednej a východnej Európy pôsobím už od roku 1997. Dá sa povedať, že jediné, čo mi tu možno chýba je, že som ďaleko od rodičov. Ale to je to isté, ako keď som bol vo Francúzsku alebo USA. Nepovedal by som, že byť na Slovensku je v tomto smere nejako výnimočné. Vedel som, čo môžem očakávať a veľa mi tu toho nechýba. Za celý rok a pol čo som na Slovensku, som bol len dvakrát vo Viedni, ak nerátam letisko. Aj to vypovedá dosť o tom, že nepotrebujem zmenu prostredia.
Popri rodine trávite svoj voľný čas skôr so svojimi krajanmi pôsobiacimi v Bratislave, alebo ste si našli priateľov aj medzi Slovákmi?
Moja manželka je niečo ako môj minister kultúry. Keď som doma, ona organizuje môj voľný čas. Aj vďaka nej je spoločnosť, s ktorou sa stretávame dosť pestrá. Asi polovica sú Slováci a druhá polovica sú Taliani. No, možno v skupine Talianov by sa našlo aj pár Nemcov.
Okrem toho mám rád šport a aj ľudia z podnikateľských kruhov na Slovensku sa radi venujú športu, napríklad tenisu. Práve šport mi pomerne ľahko otvoril cestu a pomohol mi nájsť známych z tohto prostredia.
Akými jazykmi sa dohovárate v takejto národnostne pestrej komunite?
To závisí od toho, s kým práve som. S Talianmi hovorím po taliansky, s Francúzmi po francúzsky a s anglicky hovoriacimi známymi po anglicky. Samozrejme, so Slovákmi to takto jednoduché nie je. Už celkom dobre rozumiem po slovensky, ale zatiaľ po slovensky nehovorím. Takže so Slovákmi hovoríme v iných jazykoch.
Napriek tomu, že aktívne hovoríte toľkými jazykmi, keď žijete na Slovensku, pravdepodobne zažívate jazykovú bariéru - už len keď napríklad idete do obchodu.
V slovenčine sa naozaj ešte musím zlepšiť. Samozrejme, že keď žijete v krajine, ktorej jazyk neovládate, je to bariéra. Pre mňa cudzí jazyk nie je len samotný jazyk, ktorý je dobre sa naučiť. Jazyk je súčasťou kultúry a mentality, ktorú prostredníctvom jazyka môžete spoznať. Vždy bolo pre mňa zaujímavé učiť sa cudzie jazyky a odhaľovať ako ľudia chápu a opisujú vo svojom jazyku určité veci. O tomto vlastne mentalita je. Nanešťastie, slovenčina nepatrí práve k najľahším jazykom.
Ako vnímate slovenskú mentalitu? Nie je vám cudzia?
V prvom rade, vyslovovať zovšeobecňujúce frázy o mentalite národa je niekedy dosť ťažké a navyše môžu byť nepresné. Môžem ale povedať, že Slováci ma zaujali svojím veľkým entuziazmom a spontánnosťou. Slovenská mentalita mi týmto veľmi pripomína taliansku. Aj preto sa tu moja manželka cíti veľmi dobre. Keďže mám veľmi rád taliansku mentalitu, obľúbil som si aj tú slovenskú.
Stáli ste na začiatku procesu privatizácie Slovenskej poisťovne, keď sa Allianz rozhodol dať ponuku na kúpu. Ak sa spätne pozriete na toto obdobie, mali ste podľa vás všetky informácie o tom, do čoho idete? Prekvapilo vás niečo?
V takomto procese nikdy nemáte všetky informácie, je to normálne. Nejaké prekvapenia tu síce boli, ale nie veľké. Všetko bolo v rámci našich očakávaní. Môžem povedať, že akcionári poisťovne sú presvedčení o tom, že to bola dobrá investícia a sú pripravení v tejto krajine investovať ďalej. Zapojili sme sa napríklad do II. piliera dôchodkového systému a založili dôchodkovú správcovskú spoločnosť.
Povedali ste, že malé prekvapenie tu boli.
Prekvapenia môžu byť aj dobré. Jedna z vecí napríklad bola, že som tu našiel ochotných a schopných ľudí, ktorí chceli túto firmu zmeniť. Tieto veci nevyčítate zo súvahy. Bolo to teda prekvapenie v pozitívnom zmysle slova, že veci sa diali rýchlejšie, ako sme očakávali.
Je pre manažéra ťažké prísť do inej krajiny a tu spravovať veľký kolos, možno aj v iných podmienkach než, v akých ste boli doteraz zvyknutý? Pociťovali ste to tak?
V každej spoločnosti v každej krajine nejakým spôsobom závisíte od vášho tímu. Musíte mať preto silný tím a musíte si overiť, či si takýto silný tím dokážete vo firme vybudovať. Za podstatné nepovažujem, kde pracujete, ale aký tím ste schopný si vytvoriť. Nič vám nepomôže v riadení spoločnosti tak ako to, že musíte byť pripravený vytvoriť si správny tím.
Aký je váš dojem z vášho pracovného okolia v Allianz - Slovenskej poisťovni? Museli ste po príchode robiť nejaké zmeny?
Táto spoločnosť má približne 2500 zamestnancov. Máme tu jedného Nemca, čo som ja a zvyšok sú Slováci. Myslím si, že je to dobré, pretože títo ľudia poznajú túto spoločnosť a je tu dosť kvalitných ľudí, z ktorých si možno vyberať. U ľudí z môjho najbližšieho okolia vidím veľa entuziazmu a spontánnosti. To je dobrý základ pre ďalšiu prácu. Je jasné, že keď začínate pracovať na novom mieste, robíte zmeny - či už v ľuďoch, či v nárokoch na pracovné návyky. Je to normálny proces, pretože si vytvárate svoj tím.
Na ktoré oblasti ste sa po príchode na váš post v Allianz - Slovenskej poisťovni najviac zamerali?
Sú tu dve oblasti, na ktoré sme kládli dôraz v minulosti, a budeme aj v budúcnosti. Je to orientácia na zákazníka a efektivita. Teda viac sa zameriavať na to, čo zákazník potrebuje a zároveň to robiť čo najefektívnejšie.
Určite ste mali svoje predstavy, ako viesť túto spoločnosť ešte predtým, než ste do Allianz - Slovenskej poisťovne nastúpili. Museli ste nejako tieto svoje pôvodné plány pod vplyvom tunajších podmienok zmeniť?
Prvoradé boli už spomenuté oblasti. Na tých nebolo treba nič meniť. Zmenili sme však rýchlosť, ktorou tieto zásady implementujeme. Tempo sme zrýchlili pod vplyvom konkurenčného prostredia na Slovensku a mohli sme ho zrýchliť aj vďaka schopnostiam pracovného tímu. Som veľmi hrdý na týchto ľudí, ako rýchlo boli a sú schopní potrebné zmeny implementovať.
Ste v Allianz - Slovenskej poisťovni už viac ako rok. Kde vidíte budúcnosť tejto spoločnosti?
Vidím ju ako číslo jeden v orientácii na zákazníka a teda ako jasného lídra na trhu nielen vo veľkosti spoločnosti, ale aj v kvalite služieb.
Ako vidíte v horizonte najbližších rokov poistný trh na Slovensku?
Slovenský poistný trh je preplnený. Na to, akú má veľkosť, tu pôsobí veľa poisťovní. Východoeurópske trhy a v rámci nich aj slovenský trh sú z hľadiska západného sveta stále veľmi v móde. Každý tu chce byť. Takýto stav bude trvať ešte niekoľko rokov. Keď uplynie toto obdobie, spoločnosti sa budú správať, povedzme, racionálnejšie a budú viac orientované na zisk. Už minulý rok sme tu boli svedkami fúzií a tento vývoj preto predpokladám aj v ďalších rokoch.
Koniec roka sa blíži a toto obdobie súvisí aj s povinným zmluvným poistením. Aké zmeny očakávate na tomto trhu?
Očakávam viac inovácií v produktoch. Naša spoločnosť napríklad predstavila motoristom individuálny prístup s možnosťou voľby a zaujímavý vernostný program. Som si istý, že tento produkt slovenských motoristov príjemne prekvapí.
Samotný poistný trh prechádza mnohými zmenami. Očakávate postupom času aj zmeny v chápaní poistenia zo strany ľudí? Mnoho ľudí napríklad životné poistenie chápe skôr ako sporenie.
Ja si myslím, že toto sa bude meniť spolu s tým, ako bude táto spoločnosť dozrievať. Som presvedčený, že poistenie si nájde u ľudí na Slovensku rovnakú pozíciu ako u ľudí v západných krajinách.
Mimochodom, spomeniete si na svoju prvú poistku? Aká bola a prečo ste ju uzavreli?
Bol som poistený od prvého dňa, ako som prišiel na svet. Ale túto poistku, samozrejme, uzavreli moji rodičia. Ja som svoju prvú poistku uzavrel v osem-nástich rokoch, keď som na narodeniny dostal auto.
Autor: MARTA ĎURIANOVÁ The Slovak Spectator
