si už, zdá sa, zvykol na nový systém povinného zmluvného poistenia. Navyše každý rok zisťuje, že cena jeho poistenia rastie. Čo vplýva, čo sa odzrkadľuje vo výške povinného zmluvného poistenia?
Hovorí šéf Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete.
"Vždy sa odvodzuje od doterajšieho vývoja povinného zmluvného poistenia. Vychádza sa predovšetkým z porovnania škodovosti v prechádzajúcom a tomto roku. Získané údaje potvrdzujú, že narástla frekvencia škôd. To však nie je až v tomto prípade, že taká rozhodujúca položka. Zvýšila sa však priemerná výška škody na jednu poistnú udalosť približne o desať percent. Príčinou tohto javu je, že na slovenských cestách jazdia drahé motorové vozidlá a naopak vyraďujú sa staršie. Kým v minulom roku bola priemerná cena vozového parku okolo 150 000 Sk, lebo do tejto ceny vstupuje aj hodnota starých škodoviek a podobných áut. Medziročne sa však priemerná cena určite zvýšila. Každý rok totiž u nás pribúda 70 000 osobných motorových vozidiel s priemernou predajnou cenou okolo 450 000 Sk. Avšak na druhej strane nám z tohto portfólia vypadávajú staré vozidlá, kde sa ich skutočná cena pohybuje rádovo v niekoľko desiatkach tisíc. Pokiaľ niekto poškodí staršie motorové vozidlo musí sa na jeho opravu vynaložiť podstatne menej, ako keď sa opravuje vozidlo za 450 000 Sk. Znamená to, že aj Slovensko prechá-dza k vyššej automobilizácii. Jazdí tu stále viac drahších motorových vozidiel a aj cena ich opráv stúpa z roka na rok. Zákonite sa to prejavuje aj v cene poistenia. Ďalším faktorom, ktorý vplýva na výšku poistného, sú aj škody na zdraví. Pri odškodňovaní sa vychádza z priemerného zárobku pracujúcich, a aj tento ukazovateľ takisto medziročne vzrástol. Začiatkom roka to bolo nad úrovňou 16 000 Sk, pre ilustráciu v minulom roku to bolo len 14 500 Sk. Pri škodách na zdraví sa teda tohtoročné odškodnenia počítajú z iného základu, než aký bol v minulom roku. Navyše na cenu poistného vplývajú aj ďalšie faktory. Stále viac ľudí chodí pracovať do EÚ. A každá škoda, ktorú naši vodiči spôsobia v zahraničí, je podstatne drahšia, ako škoda na Slovensku. Takisto netreba zabúdať ani na štandardné položky, napr. výdavky na činnosť Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Spravujeme poistný garančný fond, z ktorého sa hradia škody spôsobené nepoistenými vozidlami a celkové nároky takto spôsobených škôd nám rastú a poisťovne tak musia v svojich cenách vyzbierať peniaze aj na tento účel. Pre ilustráciu, celkové nároky na poistný garančný fond budú v tomto roku približne 280 miliónov Sk, po pripočítaní povinnej tvorby rezerv je to 500 miliónov Sk. Poisťovne ďalej musia odviesť 8 percent, ktoré sa platia ministerstvu vnútra na záchranné systémy a ďalšou položkou je splácanie starého dlhu, ktorý vznikol ešte v systéme zákonného poistenia. Toto sú štandardné položky, ale hlavná zostáva škodovosť, ktorá mierne narástla a prejavila sa tak vo výške poistného."
Hovorili sme, že sa neustále mení vozový park, pribúdajú nové autá, ktoré sú drahšie. Rastie aj škodovosť. Na základe toho môžeme počítať s pravidelným zvyšovaním ceny poistného?
"Áno. Zoberme si príklad, pred 15 rokmi bola cena Škody Favorit 85 000 Sk a dnes sa cena Škody Fabia pohybuje okolo 300 000 - 350 000 Sk. Tu vidieť hlavný rozdiel. Navyše, pozrime sa koľko nových áut pribudlo za posledné roky. Každá škoda na novšom aute si vyžaduje aj drahšie opravy, oprava starej škodovky predstavuje oveľa nižšie náklady. Je to jednoducho daň z motorizmu a nie je to len slovenský jav. Podobné je to aj vo vyspelých štátoch, kde je portfólio vozového parku ustálené. Medziročný rast poistného za celú Európsku úniu sa pohybuje medzi 7- 8 percentami. Je to spôsobené najmä tým, že sa zvyšuje životná úroveň, viac ľudí je bohatších a to znamená, že ak im vznikne škoda na zdraví, majú vyššie nároky, ako mali napríklad pred desiatimi rokmi. A častokrát im v tom nahrávajú súdy, v poslednom čase zaznamenávame fenomém amerikanizácie odškodnenia škody na zdraví. Potvrdzujú to aj kolegovia z Rakúska, Nemecka. Priznávajú sa niekoľkomiliónové sumy eur ako odškodné a niekto to musí zaplatiť. Je to povinne zmluvné poistenie a štát má na tom záujem, aby sa obete dopravných nehôd odškodnili a je ich pomerne veľa. Na Slovensku zomrelo minulý rok 600 ľudí, v Európskej únii 40 000 a niekoľko stotisíc ľudí bolo ťažko zranených, u nás to bolo pár tisíc. Všetkým týmto ľuďom okrem sociálneho zabezpečenia musia súkromné poisťovne doplácať, aby udržali ich doterajší štandard. Takže to je daň za toto všetko."
Jazdíme teda na novších, lepších autách, ale neznamená, že na nich jazdíme aj bezpečnejšie.
"Na Slovensku to vôbec neplatí. Svedčí o tom tá drzá a agresívna jazda. V okolitých krajinách to neexistuje. Sú to novozbohatlíci, ktorí jazdia na miliónových autách, hoci majú vodičský preukaz len krátko. Trojlitrový motor pre nového vodiča, je akoby chodil s odistenou zbraňou po ulici."
Ako sme na tom so škodovosťou, je výrazne vyššia než napríklad v krajinách Európskej únie?
"Pokiaľ ide o frekvenciu škôd, sme niekde v strede. V Rakúsku z tisíc motorových vozidiel spôsobí nehodu asi 80 vozidiel, na Slovensku je to 60, ale napríklad vo Fínsku je to len 45. Je to spôsobené aj tým, kto zvyčajne jazdí. Napríklad v Rakúsku je bežné, že starí ľudia nad 60 pravidelne využívajú motorové vozidlá. Na Slovensku nemôžeme hovoriť o takejto pravidelnosti. Niektorí vytiahli auto po dlhom čase teraz na "dušičky". Je to jednoducho preto, že si nemôžu dovoliť jazdiť automobilom dennodenne. Majú síce automobil, platia poistku, ale jazdia minimálne. Aj to môže byť príčinou nižšej nehodovosti v štatistikách. Dôležité je tiež pozrieť sa na priemernú výšku škody - na Slovensku je približne 30 0000 Sk, v Rakúsku je trojnásobne vyššia. Vplyv na to má iné portfólio vozidiel.
Od roku 2004 sa zrušila regulácia poistného, poisťovne môžu využívať vlastné kritériá pre určovanie výšky poistného. Momentálne sa poistné zvyšuje. Je súčasná výška sadzieb už odrazom trhu alebo k nej poisťovne pristupujú skôr v snahe prilákať klientov, resp. nespôsobiť si ich odliv?
"Náš trh povinného zmluvného poistenia je najmladší zo všetkých štátov Európskej únie. U nás funguje štyri roky, v Čechách je o dva roky starší, v Maďarsku o deväť a v Poľsku sa tento systém spustil na začiatku deväťdesiatych rokov. Napríklad, českí kolegovia tvrdia, že ich trh sa začína stabilizovať až teraz, teda až po siedmom roku fungovania. Na Slovensku je to nielen malý, ale aj ešte nestabilizovaný trh. Problém je najmä v tom, že do našej ceny vchádzajú aj také položky, ktoré nikde inde nepoznajú. Vodiči musia platiť hasičské záchranné systémy a suplovať tak štát. V tomto sa úplne vymykáme štandardu Európskej únie. Druhá neštandardná vec je, že vodiči v cenách poistenia musia splácať dlh, ktorý bol ešte z čias zákonného poistenia. Tieto položky vchádzajú do ceny. Znamená to, že výsledná cena neodráža realitu, lebo ju tieto položky skresľujú. Dať na túto otázku jednoznačnú odpoveď nemožno, lebo tvorba cien je skutočne neštandardná."
Poisťovne už využívajú pri určovaní ceny vozidla už viacero kritérií ...
"Ide o tzv. segmentáciu rizika. Poisťovne a poistný trh zbierajú údaje o fungovaní poistenia, o škodách, ktorá skupina vodičov najčastejšie spôsobuje nehody, skúmajú, či má vplyv pohlavie na častejšie spôsobovanie nehôd, či mladí alebo starší vodiči sa viac podieľajú na nehodách, skúmajú regionálne rozdiely škodovosti a podobne. Na základe takýchto štatistických údajov sa vytvárajú určité rizikové skupiny a kalkulácie, ktoré môžu mať vplyv na rizikovosť majiteľa motorového vozidla. Nie je už také rozhodujúce, či je to silné auto, ale to, že škodovosť ovplyvňuje typológia človeka. Na základe toho sa nastaví aj cena. Ak ide o vodiča, ktorý je slobodný, jazdí sám, nepodniká, resp. nie je nútený ho používať dennodenne, jazdí na vidieku, je jasné, že jeho poistka bude iná než v porovnaní s človekom z Bratislavy, ktorý robí pravidelné cesty aj po Slovensku, navyše jeho syn to vozidlo využíva cez víkendy. Ak sa do poistenia zahrnú všetky rizikové zložky, tak nám musí vyjsť odlišné poistenie u oboch. A tento spôsob segmentácie je úplne štandardný na všetkých vyspelých trhoch."
Môžeme povedať, že je tento spôsob určovania ceny aj spravodlivejší?
"Presne tak, lebo odzrkadľuje skutočnú rizikovosť majiteľa vozidla. Nie sú to vymyslené kritériá, je to odsledované zo štatistík. V niektorých štátoch navyše berú do úvahy aj farbu vozidla, lebo farba vozidla veľakrát prezrádza aj typ vodiča, spôsob jeho správania sa na ceste..."
Ste človek, ktorý v oblasti zákonného poistenia a teraz aj povinného zmluvného poistenia pracuje dlhý čas. Čo by si podľa vás náš systém ešte vyžadoval, čo by mu pomohlo?
"Ja to často opakujem, a snažím sa presvedčiť aj Úrad pre finančný trh, aby tlačil na spustenie systému bonusov a malusov. Na Slovensku síce existuje, ale v praxi nefunguje, a je malý záujem o to, aby fungoval. Poisťovne, ktoré zaviedli malusy, jednoducho stratili klientov. Z ich strany teda existuje obava prevádzkovať malusový systém, pritom systém bonusov a malusov je štandardným doplnkom segmentácie rizika. Jednoducho mi povie o klientovi štatistickú rizikovosť, ale aj to či skutočne nejakú škodu spôsobil alebo nie, prípadne koľko ich doteraz bolo. Bonusový a malusový systém je prvok prevencie v rámci poistenia zodpovednosti, to znamená nabáda vodičov k opatrnosti, aby nespôsobovali škodu, lebo budú v ďalšom roku platiť vyššie poistné. A pokiaľ nespôsobia škodu budú odmeňovaní vo forme bonusov. To je zmysel systému bonusu a malusu a rôzne reklamné akcie typu vstupného bonusu nemajú s bonusom nič spoločného.
Slovenská kancelária poisťovateľov má zo zákona úlohu vytvoriť škodový register a súčasťou toho by mal byť centrálny bonus a malus. To znamená, že keď kdokoľvek príde do poisťovne a chce uzavrieť poistnú zmluvu, obchodník sa pozrie do systému a zistí, ako človek v minulosti jazdil. Predchádzalo by sa tak podvodom. Každý je síce povinný doniesť do poisťovne doklad o bezškodovom priebehu, ale poisťovne v snahe získať klienta mu niekedy uveria aj bez dokladu. Je to potom nespravodlivé voči tomu, kto jazdil celý život bez nehody. Takýto centrálny register existuje aj v Českej republike i Rakúsku. Navyše smernica Európskej únie z tohto roku počíta s tým, že si každý členský štát vytvorí centrálny systém škôd, ktorý bude k dispozícii obetiam dopravných nehôd a takisto aj poisťovniam. Obetiam je určený preto, aby sa presvedčili, či sú v systéme evidovaní ako poškodení, či došlo k plneniu, či tam nebol nejaký podvod. Na druhej strane majú poisťovne prehľad, aký človek sa u nich uchádza o poistenie."
Na uplatňovanie systému bonusov a malusov teda vplýva konkurencia medzi poisťovňami a predovšetkým boj o klienta...
"Konkurenčný boj je silný a poisťovne by tak klienta nezískali. Na druhej strane by to zaviedlo systém a poriadok. Predchádzalo by sa viacerým podvodom. Je pravda, že spustenie celého systému nejde zo dňa na deň, je to predsa len zložité programové vybavenie. V Česku sa na tom pracuje v skúšobnej prevádzke už tretí rok."
V súčasnosti ponúka u nás povinné zmluvné poistenie osem poisťovní. Je takýto počet dostatočný, alebo je trh v tomto smere presýtený?
" Podobne je to aj v Čechách, v Maďarsku je ich menej. U nás jazdí približne 1,8 milióna vozidiel, v ČR evidujú 4,5 milióna, v Maďarsku okolo štyroch miliónov. Naše trhy ešte nie sú rozvinuté, ale počet poisťovní je určite dostatočný. Navyše v rámci voľného poskytovania poisťovacích služieb v členských štátoch Európskej únie, očakávame, že v najbližších rokoch prídu na trh aj iné poisťovne bez toho, aby tu zriaďovali pobočky, dcérske spoločnosti. Ale v súčasnosti osem poisťovní postačuje, sú to aj poisťovne, ktoré majú veľmi malý podiel na trhu - majú 20 - 30 tisíc motorových vozidiel, je tu jedna poisťovňa, ktorá má nad 800 000. Neviem, kam by tá ďalšia poisťovňa zapadla, lebo s malým portfóliom je toto poistenie nerentabilné. Rentabilnosť sa začína niekde medzi 30 000 až 50 000 poistenými vozidlami." (sbr)
Na Slovensku síce existuje bonusový a malusový systém, ale v praxi nefunguje. Poisťovne, ktoré zaviedli malusy, jednoducho stratili klientov. Z ich strany teda existuje obava prevádzkovať malusový systém, pritom systém bonusov a malusov je štandardným doplnkom segmentácie rizika. Jednoducho mi povie o klientovi štatistickú rizikovosť, ale aj to či skutočne nejakú škodu spôsobil alebo nie. Je to prvok prevencie - nabáda vodičov k opatrnosti, aby nespôsobovali škodu, lebo budú v ďalšom roku platiť vyššie poistné.
