plat. Jedného dňa mi zazvonil telefón a v ňom sa ozvalo:
"Dobrý deň, som Sandra, vaša osobná banková poradkyňa."
Dosť ma to prekvapilo, jednak som doteraz žila v tom, že takého niekoho môže mať akurát tak Džejár z Dallasu a aj ten oňho musí požiadať. A potom sa raz ráno zobudím a môj bankový poradca je na svete!
"To ma veľmi teší. A čo z toho pre mňa vyplýva?" opýtala som sa opatrne.
"Pani Krivošíková, všimla som si, že na vašom účte sa v poslednom čase pohybujú vyššie finančné čiastky, preto by som vám chcela navrhnúť jedno výhodné riešenie."
Moja banková poradkyňa mi začala opisovať niečo, čo vyzeralo na prvé počutie ako riešenie diferenciálnej rovnice tretieho stupňa. Naozaj sa veľmi snažila, tak som jej nechcela kaziť zážitok z okamihu. Keď sa mi zdalo, že melódia jej hlasu klesá, a teda by to už mohol byť záver, opýtala som sa doplňujúcu otázku:
"A mohli by ste mi povedať stručne, akú výhodu z toho budem mať?"
"Ušetríte každý mesiac na poplatkoch sto korún."
Tak to som drahoty dlho nerobila a radostne sme si na to tľapli. Odvtedy mi Sandra volala ešte veľakrát. Bola veľmi pozorná, vždy mala pre mňa nejakú maškrtu. Raz to bol vyšší debet, inokedy vhodný podielový fond alebo investičné pripoistenie. Bdela nad mojimi peniazmi dňom - nocou. Náš vzťah sa vyvíjal úplne idylicky až kým som na dovolenke neoplieskala celú výplatu. Na druhý deň znel Sandrin hlas v telefóne veľmi znepokojene:
"Pani Krivošíková, na vašom účte sme zaznamenali výrazné pohyby!"
Nebola som si istá, o čom hovorí, tak som odpovedala veľmi diplomaticky:
"Eeee?"
"Mali ste v posledných dňoch nejaké väčšie výdaje?"
"No vlastne áno..." veru, život v rekreačnom stredisku je dosť nákladný...
"Takže viete o tom, že na vašom účte je mínusová hodnota?" zdalo sa, že ju táto ľahkomyseľnosť značne rozhorčila.
"Viete, asi som si to neuvedomila..." povedala som ospravedlňujúco.
"Dobre, chcela som si len potvrdiť, že vám nikto neodcudzil platobnú kartu. Ale dávajte si pozor!"
Sväto - sväte som si sľúbila, že si budem. Ale onedlho som sa znovu zachovala nezodpovedne k Sandriným citom. Nuž čo, nakupovala som darčeky! Zbadala som sa až keď sa na displeji mobilu objavilo Sandrino číslo.
"Guliana!" hlas sa jej triasol od sklamania, "zase?"
"Čože?" pípla som, "zase som veľa minula?"
"Veru veľa! A za jeden deň! Myslela som, že sme sa minule dohodli!" zdalo sa mi, že má plač na krajíčku.
"Prepáčte, Sandra, je mi to fakt ľúto..."
Dúfala som, že som si ju nejako udobrila, ale po tejto udalosti som sa rozhodla nič nenechať náhode. Nechcela som už viac hazardovať so vzťahom s takou milou dievčinou. Založila som si teda radšej účet v inej banke, kde ma ešte nepoznajú. Tam budem môcť míňať spontánne. Samozrejme, ponechala som si aj môj starý. Keby som ho úplne zrušila, to by Sandru zlomilo. Nie, to by som si na svedomie nezobrala!
Autor: GULIANA
