"Všetko sa začalo tým, že mesto umožnilo nám, nájomníkom domov, odkúpiť nie iba jednotlivé byty, ale celý dom. Bola to veľmi dobrá myšlienka, pretože skutoční vlastníci sa k domu správajú inak, ako keď sú iba nájomcovia," hovorí Sylvia, ktorá sa už 11 rokov stará o historický dom na rohu Michalskej a Bielej ulice v historickom centre Bratislavy. Je vyštudovaná ekonómka a pre dom vykonáva podľa potreby niekoľko funkcií - od upratovačky, cez účtovníčku až po správcu a predsedníčku bytového družstva.
S myšlienkou založiť takéto družstvo a odkúpiť dom prišiel jej muž. Tvrdil, že je to pre obyvateľov domu výhodné a že takýto dom v centre mesta si na seba dokáže časom zarobiť. A ostatní nájomníci našťastie o jeho slovách nepochybovali. "Mali sme šťastie, že dom obývali samí slušní ľudia," vysvetľuje Sylvia nezvyčajný fakt, že sa všetci nájomníci zhodli.
"Keď sme dom vo februári 1995 kúpili, bol v zlom stave a navyše bol zaťažený niekoľkými nevýhodnými nájomnými zmluvami," rozpráva o začiatkoch. Prvým krokom bolo zrekonštruovanie jedinej voľnej miestnosti v dome. "Tú sme prenajali ako kanceláriu a z nej plynuli vlastne prvé reálne príjmy domu."
Keď sa nazbieralo trochu peňazí, nasledovala rekonštrukcia prízemia a suterénu - pretože dom je v pamiatkovej zóne, všetkým prácam predchádzal samozrejme archeologický prieskum. "Potom v roku 1999 dobehli staré zmluvy a mohli sme konečne priestory dať opraviť. Ponúkali sme ich do prenájmu s tým, že záujemca vyplatí nájomné na rok - dva dopredu a my za tie peniaze priestory zrekonštruujeme - dnes sa to takto robí bežne, ale v tom čase to bolo dosť neobvyklé. Ale vďaka osobným kontaktom sa nám podarilo priestory prenajať."
V roku 2002 začal už starý dom niečo vynášať, zlepšila sa aj úverová politika - nastal čas na ďalšie investície. "Rozhodli sme sa zrekonštruovať uličnú aj dvorovú fasádu domu," hovorí Sylvia. "Až vtedy sme sa vlastne dozvedeli, aký klenot vlastníme. Pri historických prieskumoch sa totiž zistilo, že najstaršie časti domu pochádzajú až z pred roku 1307. Vlastníci domu a pozemkov - cisterziáni - 1311-tom postavili aj susednú kaplnku sv. Kataríny."
Pri rekonštrukcii fasády bola na priečelí domu odhalená aj nika, v ktorej bola kedysi freska svätého. "Rozhodli sme sa tento prvok obnoviť a do výklenku sme dali urobiť fresku sv. Michala," hovorí Sylvia. Svätý Michal bude stáť aj na chodníku pred domom - bude to dielo výtvarníka Daniela Brunovského, ktorý má galériu vo dvore.
Ďalším plánom majiteľov domu je rekonštrukcia strechy. "To bude veľmi náročná záležitosť," vysvetľuje Sylvia. "Mnohí nám hovoria, že strecha mala byť už dávno a prvá, ale my sme nechceli postupovať tak, že všetkých vysťahujeme, zoberieme obrovské úvery a všetko opravíme naraz. Asi je to skôr sedliacky prístup ako manažérsky - robíme to, na čo máme. Pri rozhodovaní sa riadime zásadou, že každý člen družstva si môže povedať svoj názor - sú to triezvo premýšľajúci ľudia."
A tak starý dom - jeden z mála skutočne obývaných domov v historickom centre - pomaly ožíva aj zvonka. Možno je to aj vďaka tomu, že ho jeho majitelia spravujú sami. "Považovala som za nezmyselné, zveriť dom nejakej správcovskej spoločnosti. Aj keď sú to profesionáli, nemajú k domu ten vzťah ako my."
Sylvia teda takmer všetko v dome robí sama - hovorí, že takto je to jednoduchšie, ako keby mala na jednotlivé práce ľudí najímať a ešte ich aj kontrolovať. "To by mi odčerpalo zbytočne veľa energie. Takto robím vždy to, čo je potrebné - keď treba robím účty alebo vykonávam správcovské povinnosti, keď treba, vezmem metlu a upracem. Nemusím sa zaťažovať zháňaním ľudí a to upratovanie mám aj namiesto športu - keď v zime odpracem lopatou sneh spred domu, nemusím už chodiť do posilňovne."
(gal)