V prvej polovici tohto roku pre biehala v Českej republike búrlivá diskusia o kladoch a záporoch takzvaného švarcsystému. Tento názov sa u našich západných susedov zaužíval na pomenovanie situácie - keď firmy využívajú na pokrytie prevažujúceho predmetu svojej činnosti prácu živnostníkov namiesto zamestnancov. Švarcsystém dostal svoje meno podľa benešovského podnikateľa Miroslava Švarca, ktorý na začiatku 90. rokov zabezpečoval prevádzku svojej stavebnej firmy pomocou samostatne podnikajúcich živnostníkov, ktorí v skutočnosti vykonávali len závislú činnosť. V praxi teda boli akýmisi zamestnancami, ale bez pracovnoprávnej ochrany, ktorú Zákonník práce zaručuje zamestnancom.

I keď švarcsystém mnohí považujú za geniálny vynález, v ČR bol už v roku 1991 postavený mimo zákon a ročne bolo za jeho využívanie stíhaných niekoľko sto firiem. Aj Európska únia bojuje s týmto javom, podľa českého denníka Britské listy sa však odhaduje, že až tretina samostatne podnikajúcich ľudí sa pohybuje v švarcsystéme.

Aj u nás sa tento spôsob zamestnávania považuje za obchádzanie Zákonníka práce. "V praxi často dochádza k uzatváraniu právnych vzťahov (zmlúv - pozn. red.), ktorých predmetom je závislá práca. Tá má byť však upravená výlučne pracovnoprávnymi predpismi (pracovnými zmluvami, dohodou o vykonaní práce, alebo dohodou o brigádnickej práci)," upozorňujú právnici Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podľa zákona je medzi zamestnancom a živnostníkom zásadný rozdiel - zamestnanec vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa a v podriadenosti k nemu, na jeho zodpovednosť, podľa jeho pokynov a za mzdu, zatiaľ čo živnostník je samostatne podnikajúcou osobou a svoju činnosť prevádzkuje samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

Je nesporné, že pre firmy má švarcsystém niekoľko výhod - zbavia sa pracovnoprávnych záväzkov voči týmto zamestnancom-nezamestnancom, a ušetria na odvodoch za sociálne a zdravotné poistenie. Faktom však je, že môže byť výhodný aj pre živnostníkov - môžu dostať za svoju prácu od firmy vyššiu odmenu, ako by bola ich normálna hrubá mzda a môžu si napríklad pomocou odpisov znižovať svoj daňový základ. Musia si však dôkladne uvedomiť svoje postavenie: na jednej strane majú povinnosť platiť si odvody, dane aj náklady s tým spojené, na druhej strane ich nechráni zákon tak, ako zamestnancov. Podľa zmyslu zákona by však mal byť živnostník "slobodnejší" ako zamestnanec. "Živnostník, ktorý takúto prácu vykonáva, je zbavený ochrany a všetkých nárokov, ktoré vyplávajú zo zákonníka práce zamestnancom a má v podstate ronaké postavenie so subjektom, pre ktorý prácu vykonáva," hovorí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.