Michael Okroy sa dlhodobo zaoberá dejinami národného socializmu i partnerstvom s mestami v strednej a východnej Európe. Jeho nateraz posledná, po nemecky a slovensky vydaná publikácia, má podtitul Sprievodca a čítanka židovskej kultúry a židovských dejín v Košiciach a Prešove.
Rozsiahla retrospektíva s bohatým obrazovým materiálom a v uspokojujúcom preklade do slovenčiny zachytáva židovskú komunitu v oboch mestách a v priesečníku rozličných náboženstiev, kultúr a jazykov dokumentuje výrazný podiel židovského obyvateľstva na podobe vtedajšieho kultúrneho, hospodárskeho a spoločenského života.
Ťažisko publikácie tvoria tragické udalosti druhej svetovej vojny, keď sa Košice/Kassa na jar v roku 1944 stali centrálnym prekladiskom takmer všetkých deportačných transportov z maďarského vidieka. Celkovo v priebehu dvoch mesiacov do vyhladzovacích táborov v Poľsku deportovali viac ako 15-tisíc Židov z Košíc a okolia.
Kniha je pozvánkou na diskurz, pripomína témy, o ktorých stále málo hovoríme. Akoby u nás platilo, že holokaust nie je príbehom našich spoločných dejín, lebo sa stal Židom, a my stále nedôverujeme akejkoľvek inakosti, inovernosti. Alebo nám - parafrázujúc Juraja Špitzera - z tej tmy už svitlo a nepochybujeme o imunite proti večnému potenciálu násilia. Pritom nevieme, kedy a ako sa spúšťa v mechanizme ľudského správania, a prečo kultúrne návyky, morálne inštinkty, zábrany a normy zlyhávajú a presadzuje sa iracionálna ideológia, čo ľudí posiela do plynových komôr a kone ustajňuje v synagógach.
Isteže, dnes v čase mravného relativizmu ničivé účinky môže nadobudnúť aj náš prípadný nezáujem, naša indolencia. Okroya teda sčasti možno čítať ako Zygmunta Baumana: Dnes stačí zapnúť spínač, stlačiť klávesu na počítači, zabíja sa na diaľku, nekrvavo, s čistými rukami.
Paralelne s údajmi o takmer vyhubených židovských obciach v Košiciach a Prešove, ktoré drámu stredoeurópskeho židovstva predkladajú verejnosti ako zdroj historickej osvety a usilujú sa o postupné oživenie vlastného, tradične bohatého života, sa v knihe nachádza Košická čítanka. Sústreďuje príspevky košických autorov Sándora Máraiho (je zastúpený skvelým textom Aj môj otec mal pocit...), Dušana Šimku, Stanislava Rakúsa, Eduarda Goldstückera, Olivéra Rácza i návštevníkov mesta Daniela Speera, Egona Erwina Kischa, Ivana Olbrachta, Josepha Rotha, Fritza Beera a K. M. Gaußa.
Košický rodák Márai si v americkom exile do denníka zapísal poslednú spomienku na Košice. Nazval ich "európskym mestom". Rakús píše, že "... toto mesto aj vďaka rôznorodosti, ktorá má svoj dávny historický podklad, i dnešnej mnohosti, je mestom diskrétnym a znášanlivým". Škoda, že neustrážil frekvenciu slova priestor, ktoré figuruje ako cintorínsky, nočný, ľudský, košický či panoramatický, vyskytuje sa v spojeniach priestorový profil mesta, priestorová blízkosť, priestorový konglomerát i fenomén priestoru. Napriek tomu ide o jeden z najlepších príspevkov.
Len o niekoľko strán ďalej je Gaußova spomienka na sarajevského Mošeho Albahariho, ktorý skôr ako začal rozprávať o sefardských Židoch, upozorňoval, že "budúcnosťou tohto príbehu je cintorín"...
Autor: MARIÁN HATALA(Autor je básnik a prekladateľ)
