"Keď skúšate s americkými orchestrami, všetci sú perfektne pripravení už na prvej skúške a jediné, čo počujete, keď sa nehrá, je vŕzganie ceruziek a gúm po notách." Až takto idylicky to zrejme nevyzeralo na skúškach Emmanuela Villaumea so Slovenskou filharmóniou, no výsledok ich spolupráce bol aj tak mimoriadny.

Francúzsky dirigent, spolupracujúci najmä s americkými orchestrami, sa rád vracia do Európy, pretože tu "orchestre dokážu hlbšie sprostredkovať hudobné posolstvá". Koncom minulého týždňa si svoj názor mohol overiť aj v Bratislave, kde predviedol náročný francúzsky program. Slovenská filharmónia má povesť telesa s veľmi solídnym, no málokedy dostatočne využívaným potenciálom. Štyridsaťjedenročný hudobný riaditeľ amerického Spoleto Festivalu a po celom svete cestujúci dirigent však dokázal filharmóniu viac ako inšpirovať.

V prvej polovici zneli Berliozov Korzár a Ravelove Noblesné a sentimentálne valčíky. Zatiaľ čo tu žiarila dychová sekcia, sláčikové skupiny excelovali najmä v Gounodovej 1. symfónii. Klasicisticky priezračná faktúra bola zreteľná, frázy jemne vypracované. Ťažko bolo uveriť, že ide o ten istý orchester, ktorý málokedy chvália za interpretáciu Haydna či Mozarta. Villaume pracoval s jemnými nuansami dynamiky a orchester jeho pokyny presvedčivo realizoval. Dirigent vyzeral spokojne, orchester doslova žiaril.

Emmanuel Villaume je typ dirigenta, ktorý nešetrí gestami. Všetko má však svoju logiku, nič nie je preafektované - jeho pódiová prezentácia je účelná vo vzťahu k hudobníkom a pôsobivá pre počúvajúcich divákov. Škoda len, že tých, čo mali v Redute šancu zhlboka sa nadýchnuť čerstvého vzduchu, nebolo tentoraz viac.

Autor: ANDREA SEREČINOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)