však neznamenajú, že Clooney nehovorí o súčasnosti.

Hlavným hrdinom je novinár Edward Murrow, ktorý sa postavil proti senátorovi Josephovi McCarthymu. V televízii CBS ako prvý začal hovoriť, že hystéria z komunistov je oveľa nebezpečnejšia ako utajení agenti, ktorých sa McCarthy a veľká časť vtedajšej Ameriky bála. A robil to aj napriek tomu, že vedel, čo bude nasledovať. Murrow sa ocitol na zoznamoch zradcov a jeho program dočasne prišiel o sponzorov.

Film sa odohráva takmer výlučne v televíznom štúdiu. Clooney kombinuje svoje čiernobiele zábery s dobovými z roku 1954. McCarthyho nikto nehrá, bývalý senátor to zvládol sám. Clooney tvrdí, že ak by ho hral herec, ľudia by si mysleli, že ho zámerne ukazujú horšieho, akým v skutočnosti bol.

Atmosféru dokresľuje aj stále fajčenie takmer všetkých postáv. Herec nefajčiar David Strathairn sa sťažuje, že musel vyfajčiť až 50 cigariet denne. Dnes je to na obrazovke nemožné. Film je spomienkou na časy, keď novinári verili, že môžu zmeniť svet a overovali si, čo všetko dokáže televízia. O McCarthym v tom čase už písali noviny, skutočný rozruch spôsobil až Murrow.

Aj po rokoch však vyvolal debatu o médiách. Mnohí porovnávajú úroveň súčasných televízií s ich predchodcami. Ozývajú sa hlasy, že dnešným novinárom chýba snaha postaviť sa priamo čelom proti moci. Hurikán Katrina, keď práve televízne hviezdy ukázali zlyhania prezidenta Georgea Busha, je vraj len výnimkou.

Mediálni experti varujú, že akékoľvek porovnávanie zlyháva. Murrow sa púšťal do nikým neprebádaných vôd. Všetko bolo na obrazovke prvý raz, a preto to pôsobilo oveľa silnejšie ako dnes. Televízia pritom za tie roky nezmenila len novinárov, ale aj politikov. Jedni aj druhí sú pod oveľa väčším tlakom. Spravodajské televízie chrlia svoje reportáže dvadsaťštyri hodín denne. A práve preto asi nemajú takú silu a výnimočnosť ako tie Murrowove.

Ešte viac ako o televíziu Clooneymu išlo o politiku. Clooney, ktorého otec bol televíznym moderátorom, hovorí, že ako dieťa často počúval Murrowovu vetu, že bez osobnej zaangažovanosti reportéra je televízia len znáškou agentúrnych správ a svetiel v škatuli. "Tento film je o tom, že v demokracii je našou občianskou povinnosťou vždy klásť otázky," povedal Clooney denníku San Francisco Chronicle.

Clooney film uviedol poznámkou, že chcel pripomenúť, že vláda niekedy šíri strach, aby umlčala politickú debatu. Zdá sa však, že Amerika sa prebrala ešte skôr, ako mal film premiéru. V posledných týždňoch sa médiá výrazne otočili. Bushovi sa definitívne skončilo obdobie pokoja, keď mu po 11. septembri 2001 takmer všetko prechádzalo. Teraz sa pýtajú na všetko a bez rešpektu.

Clooneyho Good Luck, and Good Night v Amerike zaraďujú medzi filmy, ktoré sa snažia rozmýšľať. Súčasne ho spomínajú medzi kandidátmi na Oscara. Clooney hovorí, že by bol rád, keby sa jedna nominácia ušla aj hercovi vo vedľajšej úlohe. A nemyslí pritom na seba, ale na senátora McCarthyho.