Hoci násilie vo francúzskych uliciach slabne, vláda premiéra Dominiqua de Villepina nechce nič nechať na náhodu. O týždeň prestane platiť výnimočný stav a s ním sa môžu obnoviť protesty mladíkov z chudobných predmestí. Vláda preto včera schválila návrh zákona o predĺžení výnimočného stavu o tri mesiace. Dnes by mal doraziť do Národného zhromaždenia, to by ho malo schváliť.

Politici majú v posledných dňoch nového spojenca - generála počasie. Jesenné pľušte a výrazne znížené nočné teploty už nelákajú mladých výtržníkov na ničivé výlety. Po osemnástich nociach nekontrolovateľného násilia nielen na parížskych predmestiach, ale aj na francúzskom vidieku, násilie síce pokračuje, ale v menšej miere než dosiaľ.

Parížania si už zvykli, že Eiffelovu vežu strážia vojaci a prakticky všetci vítajú zvýšenú policajnú prítomnosť v metre i v autobuse v mestskej doprave.

Francúzsko sa pritom znovu začalo starať o svoj obraz v cudzine. Minister zahraničia Philipe Douste-Blazy si včera pozval zahraničných veľvyslancov v Paríži, aby im vysvetlil, že jeho krajina sa nielen vracia k normálu, ale navyše chce byť pre svojich návštevníkov rovnako príťažlivá ako predtým. Turisti predsa radšej chodia do Louvru než na chudobné predmestia.

Zmenil sa i tón televízneho spravodajstva, ktoré namiesto výtržníkov v akcii dáva väčší dôraz na obrazy následkov ich ničenia. Počet zadržaných sa neráta v desiatkach, ale v stovkách, čo zároveň výrazne zvyšuje občiansku obľubu ministra vnútra Nicolasa Sarkozyho, zástancu tvrdého postupu. Stráca naopak premiér de Villepin, ktorý chce vyzerať nie ako muž s bičom, ale ako uvážlivý pedagóg.

Vo chvíli, keď sa parlamentná ľavicová opozícia viac stará o svoju vnútornú štruktúru než o veci verejné, celé Francúzsko veľmi ťažko nieslo mlčanlivosť prezidenta Jacques Chiraca. Včera sa malo všetko zmeniť - prezident mal prehovoriť k národu.

Veľa starostov už predbehlo jeho slová rozhodnutím, že rodičom, ktorých deti zadržia pri čine, s okamžitou platnosťou zastavujú vyplácanie sociálnych podpôr a rodinných prídavkov.

Domáca opozícia a väčšina komentárov francúzskych médií tvrdí, že prezidenta na prvý priamy zásah do situácie viac než ťažká situácia obyvateľov chudobných sídlisk francúzskych miest donútila zvýšená obľuba Nikolasa Sarkozyho, ktorý by ho chcel po budúcich prezidentských voľbách z Elyzejského paláca vysťahovať. Poslední priaznivci prezidenta republiky však upozorňujú, že "Chirac bol vždy najlepší v krízových situáciách".

Autor: ADOLF BAŠTA, Paríž pre SME