Približne v roku 400 nášho letopočtu si juhoamerickí Indiáni z kmeňa Uitoto krátili dlhú chvíľu hrou s uike, čo bol plod kaučukového stromu. Túto podobu dnešnej lopty vykopávali kolenami tak, aby zotrvala čo najdlhšie vo vzduchu, až nakoniec skončila v koši. To sú zrejme prvé podoby jednej z kultových hier súčasnosti – basketbalu. V Spojených štátoch amerických sa tento dynamický kolektívny šport dožíva v tomto roku oficiálne 110 rokov. „Pánboh sa nudil, a tak sa rozhodol, že stvorí ideálneho hráča basketbalu. Vzal trochu hliny a uhnietol z nej Michaela. Výsledok bol obstojný, avšak Pánboh s ním nebol celkom spokojný: „Bež dolu na zem a ukáž, čo dokážeš,“ povedal Michaelovi. „Ak to nevyjde, urobím niekoho ďalšieho.“
Historka, ktorú otec basketbalistu Michaela Jordana rozprával s obľubou novinárom
Vynález basketbalu – z núdze cnosť
Šikovnosť Indiánov zabávajúcich sa s primitívnymi loptami rôzneho druhu, vrátane kamenných, nedala na konci 19. storočia spávať profesorovi na športovej škole Kresťanskej asociácie mladých mužov (YMCA) v americkom Springfielde Jamesovi Naismithovi. Skúšal, improvizoval, až prišiel na to, že na novú hru môže použiť hoci aj koše od broskýň. Upravené ich pripevnil na balkón a určil zberačov, ktorí, postavení na rebríku, vyberali loptu z koša s dnom. Asi vtedy začal basketbal písať prvú kapitolu svojho vzniku.
V jednej z encyklopédií o NBA sa píše, že vynález novej hry bol vlastne z núdze cnosťou: pán profesor James Naismith sa musel totiž vysporiadať s nudou chlapcov v zimnom období, keď sa nedalo športovať vonku. A keďže sa mu gymnastické cvičenia zdali nudné, hodil študentom loptu.
Spočiatku bola hra príliš statická, až postupom času, a najmä úpravami pravidiel dospela do podoby, akú poznáme dnes.
Do histórie basketbalu vošiel azda najviac 12. december 1892, keď sa proti sebe postavili dve družstvá YMCA zo Springfieldu a na verejnosti odohrali prvý oficiálny basketbalový zápas. Skončil sa remízou 2:2. Ohlas bol však značný, a tak sa basketbal rozšíril postupne po celej Amerike. Nový šport zachvátil najmä školy a neodolali mu ani dievčatá.
Tak sa stalo, že bejzbal a americký futbal dostali silného konkurenta. Netrvalo dlho a v roku 1896 sa objavili aj prví basketbaloví profesionáli – hráči Trentonu v New Jersey. Tí si prenajali požiarnu zbrojnicu, a aby pokryli náklady, začali vyberať na zápasy vstupné. A keďže divácky záujem bol značný, vyberali postupne toľko, že po zápase mohli každému hráčovi vyplatiť 15 dolárov. Basketbal sa vtedy nelíšil veľmi od amerického futbalu: podrazenia, chytanie súpera, bodyčeky. To bola škála zásahov na zastavenie útokov súpera. Zápas sa odohrával v priestore ohradenom pletivom, čo malo dvojaký význam – lopta sa udržala stále v hre a rozvášnení diváci nemohli zasahovať do súboja. Priekopník basketbalu James Naismith sa nielenže dožil mnohých vylepšení svojho výmyslu, ale bol aj čestným hosťom prvých olympijských hier, na programe ktorých bol basketbal. Bolo to na OH v Berlíne v auguste roku 1936. Vtedy 75-ročný profesor Naismith sledoval olympijskú basketbalovú premiéru, ktorá sa odohrávala na ihriskách postavených na tenisových dvorcoch pod šírym nebom. Tým však finále USA – Kanada (19:8) utrpelo – hralo sa v silnom lejaku na šmykľavom blate.
Celebrity na trénerských lavičkách
Pat Riley zostavil vzorec víťazstva, ktorý je ukážkou osobitého štýlu riadiacej práce. Mali by si z toho brať príklad firmy a jednotlivci na celom svete. Luciano Benetton, prezident Benetton Group
o jednej z najväčších trénerských osobností NBA
Trvalo ešte dlho, kým po Jamesovi Naismithovi prišli prvé trénerské hviezdy najprestížnejšej profesionálnej basketbalovej súťaže – NBA (National Basketball Asociation). Medzi najvýraznejších trénerov novej generácie patrí okrem Phila Jacksona, priateľa Michaela Jordana, najmä Pat Riley, označovaný v 56 rokoch za legendu na lavičke. V tíme Miami Heat dosiahol v novembri 1996 v dlhodobej časti NBA 800. víťazstvo v svojej kariére. Potreboval na to 1139 zápasov v priebehu 15 sezón. A to bol najrýchlejší zo všetkých kolegov v histórii. Riley prekonal aj trénerskú modlu Auerbacha (1227 zápasov, 938 výhier) a Nelsona (1372 zápasov, 851 výhier), ktorí na to potrebovali až 18 sezón. O sláve kouča Celticsu – Auerbacha – svedčí dražba športových relikvií v Bostone pred piatimi rokmi, na ktorej sa jeho do troch štvrtín vyhorená cigara predala za 500 dolárov.
Made in NBA
Nepýtaj sa, čo dokážu pre teba spraviť tvoji spoluhráči. Spýtaj sa na to, čím môžeš ty pomôcť im.
Legenda NBA z tímu Los Angeles Lakers Earwin „Magic“ Johnson
Slávnych hráčov v NBA je za 55 rokov jej trvania neúrekom. O viacerých vyšli úspešné knihy, o nových hrdinoch sa píšu filmové scenáre, hviezdy Jordan, Pippen, Barkley, O‘Neal či Rodman sa objavili na filmovom plátne. Basketbal dobýja srdcia divákov, v hľadiskách mamutích hál nechýbajú ani najvýznamnejšie osobnosti šoubiznisu. Režisér Spike Lee či Woody Allen majú svoje stabilné miesto v dolnom rade v newyorskej Madison Square Garden, zápasy na Manhattane obľubuje aj topmodelka Tyra Banks. Madonna a Jack Nicholson zas už roky fandia Los Angeles Lakers, kde možno vidieť aj S. Stallona a D. Hoffmana. Na palubovkách sa totiž vždy bolo na čo i na koho dívať.
Neodolateľným magnetom bol Wilton Norman Chamberlain, ktorý už počas štúdií na strednej škole meral 210 cm a neskôr vyrástol ešte o ďalších šesť cm. Okrem basketbalu vynikal i v atletike, v roku 1958 bol jednu sezónu hráčom kúzelníkov Harlemu Globetrotters. Rodák z Philadelphie hral najprv v domácom tíme a kariéru zakončil dvoma titulmi v LA Lakers. „Zlaté ruky“ Chamberlaina prekonali ako prvé v NBA hranicu 30 000 bodov, ako doskakovač mal zasa prvý na konte 20 000 reboundov. Wilta, ktorý zomrel pred dvoma rokmi, uviedli do Siene basketbalovej slávy v roku 1978.
Aj 218 cm vysoký rodák z New Yorku, Kareem Abdul-Jabbar, vlastným menom Lewis Alcindor, začal s basketbalom, podobne ako väčšina hráčov, na ulici. Najväčšiu slávu zožal v žltom drese Lakers, kde hral od roku 1975 do 1989. Šesťkrát sa stal víťazom NBA. V roku 1995 ho uviedli do Siene slávy.
Prvý zápas NBA
Prvý zápas prvého oficiálneho ročníka NBA (vtedy BAA) sa odohral 1. novembra 1946 v torontskej Maple Leafs Garden. Plagát pozýval do haly na zápas medzi Huskies Toronto a New York Knickerbrockers. Vstupenky stáli od 75 centov po 2,5 dolára, najvyšší hráč duelu – domáci Nostrand – meral 203 cm, do haly prišlo 7090 divákov. New York zvíťazil 68:66, keď vôbec prvý kôš celej NBA strelil hráč Knicks, Ossie Schectman. Mimochodom, dnes hrajú Toronto Raptors svoje duely v Sky Dome, kde je hala pre 22 911 divákov a cena vstupeniek sa pohybuje od 10 do 98 dolárov.
Najbohatší funkcionár
Jedno viem celkom iste: Keby som nehral basketbal, bol by som jednoducho iba nejaký úplne zanedbateľný neger. Búrlivák Dennis Rodman
Keď na jar 1950 nastúpil do zápasu v NBA prvý hráč čiernej pleti – Earl Lloyd – málokto tušil, že po polstoročí ovládnu čierni hráči celú súťaž. Kým v niektorých tímoch sa v súčasnosti len zriedkavo v základnej päťke objaví biela tvár, pred desaťročiami vládol na palubovkách pravý opak. Posledný čisto belošský klub v St. Louis prijal do svojho tímu prvého čierneho muža v roku 1958. V NBA sú však aj Európania. Kedysi sa tam veľkou hviezdou javil Chorvát Dražen Petrovič, ktorý tragicky zomrel, po ňom prišli ďalšie hviezdy z bývalej Juhoslávie – Vlade Divac a Toni Kukoč, Litovci Arvidas Sabonis či Šarunas Marčiulionis, Nemci Detlef Schrempf či Dirk Nowitzki.
Šéfom jednej z najbohatších súťaží športových profesionálov v USA je 57-ročný biely multimilionár David Stern, odborník, ktorý svoju funkciu v NBA napĺňa už roky podľa najlepšieho podnikateľského scenára. Športový diplomat, skúsený právnik a obratný biznisman je dnes najbohatším funkcionárom na svete. Keď mu pred piatimi rokmi predlžoval výkonný výbor NBA zmluvu na päťročné obdobie, Stern podpisoval sumu vo výške 35 miliónov amerických dolárov. Na porovnanie: šéf hokejovej NHL Gary Bettman poberal v tom čase ročne 1,1 milióna dolárov, kým Sternovi to vychádzalo na rok rovných 7 miliónov. Keď sa Bettmana pýtali, či to nie je príliš veľký rozdiel aj medzi „bratmi“, ten iba s úsmevom pokrútil hlavou: „David si tie peniaze naozaj zaslúži. Nechápem, prečo by sme my ostatní mali voči tomu namietať.“
V prospech Davida Sterna hovorí jeho tvrdá práca. Za jeho šéfovania sa podpísali rekordné kontrakty na televízne prenosy viacerých spoločností, vypracoval sa účinný program boja proti alkoholizmu a drogám, prudko stúpol predaj licenčných výrobkov s logom NBA na trhoch celého sveta, NBA sa podarilo zapojiť do medzinárodných súťaží FIBA, najmä však olympijských hier a majstrovstiev sveta, a „tímy snov“ boli okrasami programu letných olympiád od Barcelony po Sydney. A aj keď NBA prežíva v súčasnosti menšiu krízu a len postupne sa jej darí vyrovnať s odchodom Jordana, Sternova administratíva robí všetko pre to, aby basketbal na palubovkách NBA dosiahol hviezdne ukazovatele zo začiatku 90. rokov. Skutočnosť, že hľadiská sa naďalej zapĺňajú neraz do posledného miesta a priaznivci sú ochotní vybrať z peňaženky za jednu vstupenku v priemere 51,02 dolára, je toho dôkazom. Nevraviac o tom, že po Birdovi, Barkleym, Jordanovi či Rodmanovi má NBA aj nových hrdinov – Shaqa, Kobeho Bryanta, Tima Duncana, Lestera Sprewela či Alana Iversona.
MARTIN PRÍBELSKÝ
