ých divákov, pre ktorých - ako sa vyjadril - vysielajú radi, "hoci nemajú peoplemetre".

O náročnom pôvodnom slovenskom projekte na ČT2 hovorili skladateľ Vašo Patejdl, riaditeľ divadla Ján Greššo, protagonisti Božidara Turzonovová, Kristína Turjanová a Milan Ondrík.

Diskutovalo sa aj o kritickej situácii v slovenskej kultúre, divadle a kinematografii. Greššo sa Českej televízii za televízny záznam ich náročnej inscenácie poďakoval. "Máte báječných ľudí," vyjadril sa na adresu štábu Českej televízie. "Úprimne vám závidíme," dodala Božidara Turzonovová na konto relácie Divadlo žije!, ktorá každý mesiac prináša čerstvé informácie o českom divadle.

Slovenská televízia zatiaľ záujem o zaznamenávanie divadelných predstavení nejaví, hoci pôvodnej dramatickej tvorby je v programe STV málo. Upozornila na to aj Rada STV. Už vo februári žiadala riaditeľa STV, aby ešte v tomto roku nahral a odvysielal minimálne dva živé koncerty a dve hudobné divadelné predstavenia.

"Pár záznamov ročne nemôže reprezentatívne a vo všetkých žánroch ukázať tvorbu našich tvorcov a divadiel. Bolo by ideálne, ak by sa aspoň raz do mesiaca odvysielala jedna aktuálna inscenácia," hovorí riaditeľka Divadelného ústavu Silvia Hroncová.

"Prinajmenšom za šesť posledných rokov nebol z nášho divadla urobený jediný televízny záznam," povedal Peter Himič, riaditeľ Štátneho divadla Košice.

Výroba jedného záznamu stojí televíziu 400- až 500-tisíc korún, výroba jedného nízkorozpočtového filmu minimálne 10 miliónov.

Slovenské divadlo, navyše, v posledných rokoch ponúklo niekoľko predstavení, ktorých nezaznamenanie je hanbou celej slovenskej kultúry. Oceňované predstavenie minulej sezóny Tiso z divadla Aréna, v ktorom exceluje Marián Labuda a ktoré je dôležité aj z historického hľadiska, má možno ešte šancu, že zaujme televíznych dramaturgov. Horšie je to s divadelnými produkciami, ktoré sú už stiahnuté z repertoáru či preobsadené, o to viac, ak nemali len divadelný, ale aj spoločensko-historický význam pre celú spoločnosť.

To sa dá povedať aj o predstavení Tančiareň v Činohre SND, ktorá bola podľa kritikov najlepšou inscenáciou sezóny 2000/2001. Vždy vypredané predstavenie reflektuje históriu Slovenska v 20. storočí od čias Rakúsko-Uhorska až po rozdelenie Československa. Postavu vrchného čašníka v nej stvárnil Ladislav Chudík. Okrem neho v predstavení hrajú a tancujú dve desiatky hercov všetkých generácii Slovenského národného divadla.

Zaznamenaná nie je ani doslova majstrovská lekcia herečky Emílie Vášáryovej v hre Terrence McNallyho Majstrovská lekcia Marie Callas. V réžii Jozefa Bednárika dokázala Vášáryová na veľkej scéne zintímniť príbeh slávnej opernej divy. Herečka celkom jednoznačne zvíťazila v ankete divadelných kritikov, po jej námahe nezostala v televízii ani pamiatka.

Nové témy i emotívne "televízne" herectvo priniesla pred časom aj produkcia hry Patricka Marbera Bližšie od teba, ktorú v košickom štátnom divadle pripravil režisér Jan Willem van den Bosch.

Jednou z posledných inscenácií, ktorá je zachytená aj televíznou technikou, je Slobodov Armagedon na Grbe, azda najúspešnejšia pôvodná divadelná hra 90. rokov uvedená v divadle Astorka korzo '90. Bez záznamu však zostala Pitínskeho Matka z toho istého divadla, v ktorej podobne exceluje Zuzana Kronerová a Boris Farkaš, či Scény z domu Bessemenovcov čiže Gorkého Meštiaci, v ktorej sa zaskvela dnes už nežijúca Zora Kolínska. Minimálne pamiatky máme na tvorbu Milana Sládka vrátane jeho tvorivej spolupráce s Operou SND na začiatku deväťdesiatych rokov.

Z opernej tvorby nemáme zachytenú celé generáciu spevákov, z ktorých mnohí už úspešne pôsobia v zahraničí. To isté platí aj o baletných sólistoch. Zaznamenané nie sú ani pôvodné balety Rasputin či Caligula, ale ani divácky ústretové tanečné produkcie ako Carmen z Baletu Štátneho divadla Košice.