Bratislavský rodák, dnes už reprezentant Nemecka Marián Bažány (vpravo), sa po sobotňajšom zápase so Slovenskom v hannoverskej TUI Aréne pristavil na kus reči so svojím bývalým spoluhráčom zo Slovana a strelcom dvoch gólov do siete Nemecka Erikom Weissmannom. FOTO SME - ONDREJ GAJDOŠ
Hokejisti Nemecka vypadli na tohtoročných majstrovstvách sveta vo Viedni z A-kategórie a na budúci rok ich čaká neľahká úloha - vrátiť sa medzi 16-člennú elitu. Nemci vedení koučom Gregom Possom musia v apríli 2006 vyhrať I. divíziu vo francúzskom Amiens, kde narazia okrem domáceho tímu aj na Maďarsko, Japonsko, V. Britániu a Izrael. K tomuto cieľu by reprezentácii mali pomôcť aj hráči narodení mimo krajiny, ktorí prijali nemecké občianstvo a žijú v novej krajine. Na turnaji TUI Nations Cup v Hannoveri, ktorý bral tréner Poss ako vážnu previerku v sezóne, chytal v bránke Dmitrij Kočnev, ktorý sa narodil v kazašskej Karagande, v útoku nastúpilo trio bývalých českých hokejistov Tomáš Martinec, Robert Hock, Peter Fical i hokejista s ruskými koreňmi Eduard Lewandowski a v obrane okrem Kanaďana Roberta Leaska aj rodák z Bratislavy Marián Bažány.
Skúsený obranca padol do oka trénerovi Nemecka
"Mám tridsať rokov, o reprezentácii som už nerozmýšľal. V lete som prijal nemecké občianstvo, aby sa uvoľnilo miesto pre ďalšieho cudzinca v klube Düsseldorf Metro Stars, a zrazu sa všetko rýchlo zbehlo," začal rozprávať svoj príbeh skupinke slovenských novinárov na turnaji v Hannoveri. Tréner Poss potreboval do obrany praváka, ktorý sa nebojí hrať do tela, dobre korčuľuje a má rozohrávku. Našiel ho v Bažánym, ktorý je vysoký 184 cm a váži 88 kg . Dohodli sa a vo štvrtok 9. októbra 2005 mal obranca vydarenú reprezentačnú premiéru v zápase s tímom USA v Mannheime (7:2). Na vysokom víťazstve si pripísal dve asistencie.
"Nepripúšťal som si nervozitu, veď už nie som mladík a všeličo som v hokeji preskákal. Snažil som sa koncentrovať na hru, zápas nám vyšiel a všetci boli spokojní," vravel nový hráč v nemeckom drese. V tejto sezóne ho z regionálnej ligy vytiahol do najvyššej DEL Düsseldorf, zmluvu podpísal iba na jeden rok. Už po prvých zápasoch však padol do oka reprezentačnému trénerovi a aj vedenie Metro Stars mu už ponúklo predĺženie kontraktu.
Pritom zhruba pred siedmimi rokmi Bažány uvažoval o skončení kariéry. "Áno, chcel som už s hokejom skončiť. V sezóne 1995/96 som si zahral slovenskú extraligu za Slovan, mužstvo trénoval nebohý Dušan Žiška s asistentmi Darom Rusnákom, Jožom Bukovinským. Potom však prišli zdravotné problémy, operovali mi obidve ramená. Moja hokejová budúcnosť vyzerala čierno," spomínal. Vojenčil v Senici, šťastie skúšal aj na farme Slovana v Trnave. Hokejovo ho postavil na nohy angažmán v Nemecku, najprv hral v nižších súťažiach, rok bol aj vo Francúzsku a po ďalších troch sezónach v Regensburgu ho tohto roku angažoval Düsseldorf. "Na začiatku tejto sezóny som si vravel, že by bolo dobré, ak by som sa udržal v mužstve Metro Stars. O reprezentácii sa mi ani nesnívalo. Je to vrchol mojej kariéry," poznamenal Bažány.
Vo futbale držal palce Slovensku
Marián si ponechal aj slovenské občianstvo, po sezóne sa na dva - tri týždne vracia do Bratislavy k rodičom, bratovi, ku kamarátom. Priznal sa, že na začiatku sobotňajšieho zápasu Nemecko - Slovensko v Hannoveri mal pri hymnách zvláštne pocity. "Zaspieval som si jednu aj druhú, najprv slovenskú a potom nemeckú," vravel obranca domáceho tímu.
Netajil, že v septembrovom priateľskom zápase v Bratislave Slovensko - Nemecko (2:0) držal palce slovenským futbalistom a potom si v šatni tímu Metro Stars musel vypočuť všelijaké poznámky.
Manželku má z Regensburgu, práca ju zatiaľ drží na juhu Nemecka, na ďalšiu sezónu sa už chcú obaja presťahovať do Düsseldorfu. V priemyselnom meste stavajú novú halu, od budúceho roka by ju mali zapĺňať aj ligové zápasy. "Moju kariéru už zrejme doklepem v Nemecku," odpovedal na otázku, či ho neláka návrat na Slovensko.
V zápase hľadal na ľade známe tváre
Sobotňajší zápas Nemecko - Slovensko (0:6) nebude patri k ozdobám nemeckého hokeja. Potvrdil to aj obranca s číslom 27: "Prvá tretina bola pre mňa veľmi ťažká. V mužstve Slovenska nastúpilo dosť hráčov, s ktorými som predčasom hral v Slovane či v Trnave - Kapuš, Hudec, Kollár, Vydarený, Weissmann a na lavičke som videl aj Laža - a tak spočiatku som sa len pozeral dookola, kto tu všetko je. Až po prestávke som sa upokojil a sústredil na hokej."
Dodal, že po dvoch góloch v druhej tretine už Slovensko ovládlo hru a hoci si nemeckí hokejisti v prestávke v kabíne povedali, že to ešte skúsia, rýchly tretí gól v úvode poslednej dvadsaťminútovke ich zlomil. "Neviem si to vysvetliť, úplne sme odišli z ľadu," nechápavo krútil hlavou.
Prepad domáceho mužstva sledovalo v desaťtisícovom hľadisku iba 3452 divákov. Nepískali na svoje mužstvo, ako je to zvyk u nás. Po zápase hokejistom oboch tímov zatlieskali. "Hokej je momentálne v Nemecku v tieni futbalu, ktorý sa chystá na budúcoročné majstrovstvá sveta, a vyššie návštevy má aj basketbal s hádzanou. Navyše, Hannover nie je typické hokejové mesto, v Mannheime prišlo na súboj s Amerikou podstatne viac divákov. Záujem by mohol narásť, ak by sa reprezentácia vrátila na majstrovstvách sveta do A-kategórie," doplnil Marián Bažány. V tridsiatke vstúpil do špičkového nemeckého hokeja a užíva si najkrajšie chvíle svojej kariéry.
Autor: ONDREJ GAJDOŠ, Hannover
