Človek podvedome predpokladá, že taliansky rozhodca bude na emotívne a temperamentné reakcie futbalistov a trénerov zvyknutý. Môžeme sa čudovať, prečo ho slovenské protesty po údajnom ofsajde pri druhom góle Španielov, či po odpískaní jedenástky po diskutabilnej ruke v našom pokutovom území zarazili natoľko, že ich potreboval riešiť vylúčením nášho trénera Galisa a obrancu Hada.

Boli hlasy, ktoré ešte pred prvým barážovým stretnutím o postup na futbalové MS 2006 v Nemecku tvrdili, že výber rozhodcu je pre nás nevýhodný. Obávali sa, že taliansky arbiter Massimo de Santis bude mať ako južan o niečo bližšie k Španielom ako k nám. No je zbytočné podliehať hystérii, nebol to rozhodca, čo nás porazil.

Keď to zhodnotíme chladnejšou hlavou, zhodneme sa skôr na tom, že svojimi verdiktmi nám síce nepomohol, ale sú obhájiteľné.

Španieli boli objektívne lepší, a žiadneho fanúšika futbalu to ani neprekvapilo. Slovensko mohlo určite uhrať aj prijateľnejší výsledok, ale na to sa bolo treba dostatočne psychicky pripraviť nielen na súpera, ale aj na možné prísne vystupovanie rozhodcu. Ukázalo sa, že okrem šikovných španielskych futbalistov môže byť pre nás smrteľne nebezpečné aj to, ak dáme arbitrovi zbytočnú príležitosť upevniť si na náš úkor svoju autoritu.

Doviesť do úspešného konca zápas, v ktorom hráme bez trénera a bez jedného hráča, na to sme ešte nedorástli. A nezvládli by sme to zrejme ani s podstatne slabším súperom, akým bolo v sobotu večer Španielsko.

Autor: JOZEF BIELIK