FOTO
"Euro ist Teuro," sťažovali sa Nemci i Rakúšania v roku 2002, keď svoje marky a šilingy nahradili jednotnou európskou menou. Podobne sa sťažovali aj iné národy, aj keď sa im asi neponúkala taká nápaditá slovná hračka vytvorená zo slova teuer, ktoré znamená drahý.
Drahšie stravovanie, služby, dokonca základné potraviny. Taká bola skúsenosť v mnohých štátoch, ktoré tvorili takzvanú eurozónu. Talianski a grécki spotrebitelia sa dokonca organizovali v masových bojkotoch maloobchodných sietí.
Na otázku "Ist der Euro wirklich ein Teuro?" však štatistiky dávajú odpoveď: "Jein." Áno i nie. Údaje z európskeho štatistického úradu Eurostat potvrdzujú, že v januári 2002, keď bolo euro ešte mladé, ceny buď rástli rýchlejšie ako po iné roky, alebo klesali pomalšie.
Svoje o tom určite vedia Francúzi, kde mali v januári 2001 polpercentný pokles cien, ale o rok neskôr s príchodom eura, už ceny rástli o 0,6 percenta. Nemci a Gréci pocítili viac ako trojpercentné zdraženie potravín, kým v rokoch predtým aj potom sa novoročné zdražovanie potravinárskeho tovaru pohybovalo okolo percenta.
Krátkodobý efekt
"V januári sa ceny oproti decembru významne zvýšili, ale do júna inflácia opäť poklesla," spomína na rok 2002 vo svojej analýze Európska komisia. Jej tvrdenie podopierajú aj čísla Eurostatu, z ktorých vyplýva, že aj keď cenový vývoj v januári bol mierne nepriaznivý, vývoj po zvyšok roka ho kompenzoval, a tak sa celoročná inflácia nevymykala z priemeru. Zneužívaniu novej meny zo strany obchodníkov možno podľa komisie pripísať nárast cien o nula až 0,2 percenta.
Slovenské ministerstvo financií sa nebojí, že by zavedenie eura v roku 2009 mohlo poskytnúť obchodníkom priestor na zvyšovanie cien. "Ľudia budú mať dosť času zvyknúť si uvažovať v novej mene. Obchodníci budú musieť uvádzať dvojaké ceny pol roka pred a rok po zavedení eura," pripomína ministrov poradca Peter Papanek. Takisto podotýka, že v čase prechodu na novú menu budú intenzívne kontroly v obchodoch pozorne sledovať, či sa cenovky nemenia v neprospech spotrebiteľa.
Obavy sa snaží zahnať aj šéf stavovskej organizácie obchodníkov Pavol Konštiak. "Prechod na euro bude mať veľmi prísne pravidlá a bude len malý priestor na zneužívanie. Navyše, kde zdražovaniu nebude môcť zabrániť štát, tam sa o to postará trh. Konkurencia to jednoducho nedovolí," povedal prezident Zväzu obchodu.
Obavy zo zdražovania vyvolaného eurom tak možno prirovnať k obavám zo zdražovania, keď sa mali rušiť 10- a 20-halierové mince.
Susedia nemeškajú pre zdražovanie
Okolité štáty Visegrádskej štvorky budú zavádzať euro neskôr ako Slovensko. Dôvodom však bude ich pomalší scenár plnenia europodmienok, nie obavy z prípadného zdražovania.
"Prijatie eura v žiadnom prípade neznamená zdražovanie. Naopak, mieri k vyššej cenovej transparentnosti, zníženiu nákladov na výmeny devíz, a tým k znižovaniu cien," zdôraznil hovorca českého ministerstva financií Marek Zeman.
Jediný efekt, kde môže nastať počiatočné krátkodobé zdraženie je podľa neho takzvaný efekt zaokrúhlenia, kde drobné položky môžu zdražiť, ale aj zlacnieť. "Napríklad rožok, ktorý dnes stojí 1 Kč, môže po prijatí eura pri kurze 30 Kč za euro stáť buď tri centy, teda 0,90 Kč, alebo štyri centy, teda 1,20 Kč. Konkurencia sa však postará o to, aby sa ceny udržali čo najnižšie," povedal.
"Zavedenie eura má na ceny priaznivý účinok v stredno- až dlhodobom horizonte, ktorý vyplýva z jednoduchšieho porovnávania cien v rámci eurozóny, lepšieho fungovania jednotného trhu a konkurenčnejšieho prostredia," poznamenáva Európska komisia. A opäť to potvrdzuje Eurostat: V Nemecku, kolíske slova "Teuro", po zavedení jednotnej meny zaznamenávali medziročné poklesy cien potravín. Podobný trend bolo vidieť aj v iných štátoch.
