Tréner Zvalo: 1. bradlá, 2. hrazda "Nenamýšľam si, že Piasecký už v Melbourne postúpi na niektorom z náradí do osemčlenného finále. No má na to, aby patril do svetovej špičky - špičku podľa mňa tvorí prvých pätnásť. Nie je veľa gymnastov s východiskovou známkou 10. V Európe ich je vari pätnásť, na svete tridsať. Samo je ešte mladý, často kazí. Kedy dozreje? Možno už na budúci alebo ten ďalší, predolympijský rok. Má predpoklady na to, aby reprezentoval v Pekingu 2008 a získal medailu minimálne na európskom šampionáte. Keby som mal zostaviť aktuálne poradie jeho najsilnejších disciplín, tak by mi vyšlo poradie: 1. bradlá, 2. hrazda, 3. prostné. Prečo práve také? Dostal do vienka cit pre pohyb, ale na druhej strane má ťažké nohy a nie je veľmi silovo disponovaný." FOTO- SITA
Najlepší slovenský gymnasta Samuel Piasecký sa predstaví na majstrovstvách sveta, miluje šach a svoju ženu, s ktorou ho občas hráva"Súperi už vedia, kto je a tešia sa, keď zostavu pokazí," vraví gymnastický tréner Martin Zvalo na dôkaz, že svetová elita registruje jeho zverenca ako potenciálneho súpera. Volá sa Samuel Piasecký, pochádza z Košíc, má rok po dvadsiatke a o týždeň bude ako jediný Slovák cvičiť na svetovom šampionáte v austrálskom Melbourne. "Má potenciál získať v najbližších rokoch medailu minimálne na majstrovstvách Európy," myslí si Zvalo.
Košický tréner Jozef Dučák, ktorý vás viedol šesť rokov, tvrdí, že ste boli odmala ochotný drieť. Gymnastika bolí - narodili ste sa ako poctivec alebo vás tak baví?
To je najmä výchovou. Sám sebe si pripadám lenivý. Určite by som mohol pridať. No utešujem sa špásovaním, že takto si aspoň nezničím zdravie.
Akú úlohu zohrali rodičia?
Stále majú radosť z mojich úspechov a podporujú ma. Na gymnastiku ma prihlásil otec, keď som mal šesť rokov. Mama bola proti, tá ma hnala do štúdia, ale už sa zmierila.
Otec športoval?
Zamlada sa obrazne za halušku - venoval kulturistike a hokeju. Teraz sa trápi ako živnostník, vlastní potraviny.
Ako si mladý Košičan zvykal na Bratislavu? Koľko ste mali rokov, keď vás ako talent stiahli do hlavného mesta?
Štrnásť. Sprvoti som vyplakával, lebo som sa nedostal domov častejšie ako raz za dva mesiace. Postupne som sa s tým však zmieril a dnes sa mi zdá, že tých sedem rokov ubehlo veľmi rýchlo.
Slovenských gymnastov, ktorí vydržali pri tomto športe aj po dvadsiatke, možno spočítať na jednej ruke - čo vás na ňom inšpiruje?
Mám už gymnastiku v krvi. Prežil som však aj chvíle, keď som si kládol otázku, či má zmysel.
Ako ste si na ňu odpovedali?
Kým sa darí, má to zmysel. Nemám pocit, že trpím tým, že sa venujem gymnastike. Veľa nezarobím, ale baví ma. Okrem toho, nič iné neviem robiť.
Čím si vysvetľujete, že sa vám darí najmä v disciplínach, v ktorých ste viac vo vzduchu, ako na zemi - na bradlách a hrazde?
Som na ne šikovnejší. Sú to kráľovské náradia a páčia sa mi. Môžem na nich využiť svoje prednosti, najmä dynamiku. Kôň na šírku alebo kruhy mi nikdy tak nešli, lebo sú to výslovne silové disciplíny.
Na ktorom z náradí si momentálne najviac veríte?
Všetci odo mňa v Melbourne čakajú viac na bradlách, asi preto, že na nich mám ťažšiu zostavu. No v poslednom období sa cítim istejší na hrazde. Pravda, niekedy mi ide lepšie jedno, inokedy zasa druhé náradie.
Čomu by ste sa venovali, keby nebolo gymnastiky?
Asi futbalu alebo hokeju, ktoré som v detstve občas hrával. V televízii radšej pozerám hokej, futbal ma chytil až sledovaním posledných zápasov bratislavskej Artmedie.
Aké máte záľuby?
Knihy a šach.
Šach?
Hrávam ho so ženou, ale ešte častejšie na internete. Nedávno som sa prihlásil aj na server.
Čo hovorí manželka na to, že ju ani nie mesiac po svadbe takmer na tri týždne opúšťate?
Fakt je, že tak dlho sme počas dvojročnej známosti ešte od seba neboli. Navyše, dvadsiateho januára čakáme potomka - lekári sa preriekli, že syna. Ako bývalá skokanka do výšky, ktorá takisto študovala na bratislavskom športovom gymnáziu, však chápe, že si každý z nás ide za svojou robotou: ona do kaderníctva, ja do Austrálie.
Účasť na aténskej olympiáde vám tesne ušla - nemrzelo vás to?
Až s odstupom času, keď som si naplno uvedomil, že najbližšia bude až o štyri roky a že medzitým sa úplne zmenia gymnastické pravidlá.
Myslíte si, že vám ich zmeny uškodia? Nesmerujú k objektivizácii rozhodovania?
Ešte úplne neviem, čo budú pre mňa a pre gymnastiku znamenať. V Melbourne sa bude hodnotiť jedným, ešte pomerne novým systémom, ale na rok bude už iný. Nepáči sa mi, že sa stále čosi mení, to gymnastom sťažuje úlohu.
Júnové majstrovstvá Európy v Debrecíne vám nevyšli, ako ste si predstavovali. Ba sebakriticky ste skonštatovali, že horšie sa už cvičiť ani nedalo.
Mal som zlý deň. Prečo, to som dodnes celkom nepochopil. Pripadal som si, ako by som zrazu nevedel chodiť. Myslel som si, že mám formu, ale zrazu bola fuč.
Nebojíte sa, že sa to v Melbourne môže zopakovať?
Stať sa môže všetko. Zasa ako vtedy cítim formu. V júni do Maďarska som však šiel s predstavou postúpiť do finále, kým teraz do Austrálie si idem zacvičiť sám pre seba.
Nemáte nijaké ambície? Trebárs skončiť do dvanásteho miesta?
Čoby nie. Aj vyššie. Reálne však budem spokojný, ak skončím v prvej šestnástke. Predovšetkým chcem predviesť to, čo som natrénoval.
Dobre, nehovorme o umiestení, ale o známkach, aké by ste rád dosiahli.
Métou na bradlách a na hrazde, kde mám východiskovú známku desiatku, je 9,6. V prostných ešte neviem, pre akú zostavu sa rozhodnem. Ak pre starú, tak 9,2. Ak pre novú, ktorú však ešte nemám zažitú, tak plus dve desatiny.
