BRATISLAVA - Za najvýraznejšiu osobnosť novembra 1989 respondenti prieskumu MVK považujú Alexandra Dubčeka. Myslí si to až 41 percent opýtaných. Nezodpovedá to historickej skutočnosti podobne ako názor, že takou osobnosťou bol Vladimír Mečiar. Ten sa ocitol v rebríčku pred Fedorom Gálom, jedným zo skutočných lídrov revolúcie, aj napriek tomu, že sa v revolučných dňoch výraznejšie neangažoval a do štruktúr Verejnosti proti násiliu začal prenikať až koncom roka 1989.
Gál si o umiestnení Mečiara myslí svoje. Tvrdí, že "Mečiar v novembri 1989 neexistoval, vtedy bol lojálnym právnikom v Nemšovej". Za ľudí novembra Gál považuje Marcela Strýka, Slavomíra Stračára, Petra Zajaca, Martina Bútoru, Juraja Flamíka, Petra Tatára, Inge Antalovú, Budaja s Kňažkom a stovky ďalších.
Suverénny víťaz prieskumu Dubček síce bol symbolom augusta 1968, ale počas nežnej revolúcie nezohral významnejšiu úlohu. "Nikdy nepochopil, že socializmus s ľudskou tvárou bola ilúzia vyslúžilých komunistov," hovorí Gál. Myslí si, že Dubčekovou tragédiou je, že "miloval Československo, ale svojimi krokmi pripustil vzostup Mečiara a HZDS a nakoniec rozpad spoločného štátu". Ján Langoš, ktorý teraz riadi Ústav pamäti národa, je presvedčený, že treba mladým ľuďom otvárať históriu, aby sa dozvedeli pravdu.
"Pri hodnotení týchto postáv ľudia postupovali málo objektívne," domnieva sa sociológ Pavel Haulík. Vidí za tým sklamanie z pôsobenia lídrov revolúcie po prevrate. V tomto kontexte aj vníma umiestnenie Dubčeka na prvom mieste. (rp)
