"Aj ja som štrngal na námestí kľúčmi. Vianoce v tom roku boli najkrajšie v mojom živote. Radosť, ktorú sme prežívali, keď komunisti stratili moc, bola neopísateľná. Nikto však nemohol tušiť, čo nás čaká," spomína štyridsiatnik Jozef, bývalý zamestnanec dnes už nejestvujúcich Pozemných stavieb Košice.
Po prepustení si založil živnosť na stavebné práce: "Zo dňa na deň som bol nezamestnaný. Bola to z núdze cnosť. Netušil som, čo to prinesie. Dostať sa však k väčšej zákazke bez úplatku nebola šanca. Jednoducho, nemal som na to. Navyše, štát žmýka živnostníkov ako handry. A tak som živoril. Musel som to vzdať." Jozef je presvedčený, že pred revolúciou väčšina ľudí žila lepšie: "Revolúcia dala priestor akurát zlodejom a podvodníkom. Normálni ľudia sú bez šance."
"Nebyť novembra '89, dodnes sedím pri rysovacej doske a za almužnu vymýšľam zbytočné veci. A zrejme nikdy by som sa nedozvedel, čo sa vo mne naozaj skrýva," hovorí košický podnikateľ Peter Lengyel.
Štátny podnik, v ktorom pracoval ako jeden z mnohých konštruktérov, postupne upadal. V čase, keď viacerým zamestnancom hrozila výpoveď, dostal ponuku od priateľa z detstva, ktorý pred revolúciou emigroval do USA, či by nechcel robiť obchodného zástupcu jeho firmy pre strednú Európu. "Dlho som váhal. Nikdy predtým som nemal nič spoločné s obchodom. Bál som sa, či to zvládnem, či nakoniec neostanem bez práce na ulici. Nakoniec som dal v podniku výpoveď. Dnes neľutujem."
Čerstvý päťdesiatnik úspešne obchoduje s rôznymi komoditami doma i v zahraničí. "Po revolúcii sme si mysleli, že nám všetkým budú padať pečené holuby rovno do úst. Každý sa však musí o seba postarať, nič nie je zadarmo. Naša generácia nebola na to pripravená. Žiaľ, ľudia pod tlakom zodpovednosti často zlyhávajú. No na vine nie je november." (sen)
