Politici hodnotia porevolučný vývoj na Slovensku podľa toho, či patria ku koalícii, alebo opozícii. "Nehanbím sa za to, čo sa tu stalo, som na to hrdý," vyhlásil Roman Vavrík z SDKÚ. Negatívne hodnotenie ľudí v prieskume si vysvetľuje tým, že mladí ľudia "nepoznajú realitu, v ktorej sme žili", a iní si nezvykli na to, že "už nestačí iba kradnúť".
Opozícia nespokojnosť ľudí chápe. Líder Smeru Robert Fico ostro kritizuje všetko, čo vládna garnitúra robí, a časť ľudí sa s takýmto názorom stotožnila. Katarína Tóthová z HZDS zase sebavedomo tvrdí, že "ak by ste robili prieskum na otázku založenia štátu, určite by ste dosiahli vysoko pozitívny výsledok". Takýto prieskum sme uverejnili prednedávnom. Ukázal, že s rozdelením Československa dnes súhlasí takmer 41 percent občanov.
Predseda SMK Béla Bugár odmieta pripísať politikom zodpovednosť za to, že sú ľudia nespokojní s vývojom po novembri 1989. Čiastočne to vysvetľuje príliš veľkými očakávaniami z výsledku zmeny, ale pripúšťa, že "je tu skupina ľudí, ktorá doplatila na zmeny a nebola na ne pripravená".
Výsledok prieskumu MVK, v ktorom si len 20 % myslí, že im je dnes lepšie, podľa Pavla Minárika z KDH svedčí o tom, že "ľudia si to najcennejšie ako život a slobodu cenia len vtedy, keď sú v ohrození". Spochybňuje aj to, že sa majú materiálne až tak zle, ako sa mnohým zdá. "Keď boli v tom režime, ani nesnívali o takých materiálnych hodnotách, aké teraz mnohí majú." (rp)
Stali sme sa demokratickou krajinou
Nespochybniteľným pozitívom po roku 1989 je získanie a dodržiavanie všetkých občianskych a ľudských práv. Komunistické Československo sa k nim síce formálne hlásilo, ale režim si s ich dodržiavaním ťažkú hlavu nerobil. Bežné bolo prenasledovanie politických oponentov, mnohí z nich strávili dlhé roky vo väzení.
Pred revolúciou určovala vedúcu úlohu KSČ priamo ústava. Režim pripustil existenciu zopár ďalších, ale absolútne kontrolovaných strán. Po prevrate začali vznikať nové, v súčasnosti ich je viac ako sto, i keď niektoré nevykonávajú žiadnu činnosť.
Základná charta ľudských práv a slobôd sa stala súčasťou slovenskej ústavy. Slovensko je aj napriek rozbujnenej korupcii a často neštandardnému správaniu sa politikov považované za demokratickú krajinu. Dokazuje to aj prijatie do Európskej únie a NATO. Ak existujú výhrady, týkajú sa najmä nerovnoprávneho postavenia Rómov. Popredné miesta obsadzujeme v rebríčkoch určujúcich slobodu médií. Dva roky po sebe sme v prvej desiatke na svete. Občania majú neobmedzenú možnosť cestovať do zahraničia, čo nebolo v minulosti mysliteľné. (rp)
Sloboda priniesla viac trestných činov
So zmenou režimu prišli nové druhy trestnej činnosti. Po páde hraníc sa stalo Slovensko tranzitnou krajinou, napríklad, pri pašovaní drog. Začali vznikať organizované skupiny zločincov, ktoré medzi sebou bojujú dodnes.
Kým v roku 1989 bolo zistených necelých 50-tisíc trestných činov, minulý rok to bolo viac ako 130-tisíc. Podľa oficiálnych štatistík bola objasnenosť trestných činov na konci éry komunistov 88 percent, vlani len 39. Dodatočne sa podarilo objasniť 5000 skutkov. Suverénne najviac vzrástla majetková kriminalita - zo 16-tisíc prípadov v roku 1989 na 77-tisíc v minulom roku.
Boris Ažaltovič z ministerstva vnútra tvrdí, že viac evidovaných trestných činov neznamená nárast kriminality. "Viac evidovaných činov znamená, že polícia je schopná odhaliť ich." Považuje to za dobrú vizitku polície. Hovorí, že v štatistike sú vedené aj také trestné činy, o ktorých sa vyšetrovaním zistí, že sa nestali. (rp)
Matematicky si žijeme horšie
Ceny na Slovensku sú dnes v priemere takmer šesťkrát vyššie, ako boli pred pádom komunizmu v roku 1989. Priemerný plat pritom narástol zhruba 5,5-násobne. Po matematickom prepočte tak možno povedať, že priemerný obyvateľ Slovenska si za svoj plat môže kúpiť o niečo menej tovarov a služieb ako kedysi.
"Môže za to najmä prudký prepad reálnej kúpyschopnosti v roku 1991, ktorý sme dodnes nedohnali," vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Mária Fehérová. Ceny vtedy vyleteli skoro o 60 percent, kým mzdy rástli sotva o pätnásť. "Nedá sa však z toho vyvodiť, že životná úroveň je nižšia, to by bol mylný záver. Za komunizmu sa totiž ceny umelo držali na nízkych úrovniach, čo bolo na úkor zadlženia budúcich generácií."
Riaditeľ Nadácie F.A. Hayeka Martin Chren tiež pripomína dostupnosť a kvalitu tovarov a služieb. "Západný tovar bol len v Tuzexe, toaletný papier pod pultom. Pomaranče len na jeseň a aj to kyslé. Elektronika bola buď ruská, alebo 'dederónska'. Totalitný systém sa ocitol na kolenách, pretože nikto na svete nechce nosiť bulharské topánky. Desaťročia komunistickej propagandy napokon prekričal stogramový walkman Sony." (eko)
Ľudia platia za zdravie
Výdavky obyvateľstva na zdravotníctvo po roku 1989 výrazne stúpli. V totalite ľudia platili len korunu za recept, dnes sa za lieky dopláca a okrem toho pacienti platia 20 až 500, niekde až 5000 korún za rôzne služby v nemocnici, v ambulancii a v kúpeľoch.
Podľa prieskumu, ktorý pre denník SME pred zopár mesiacmi vypracovala agentúra MVK, 69 % dôchodcov potvrdilo, že peniaze na lieky nemá.
Po páde totality sa uvoľnil priestor na vznik súkromných ambulancií - najčastejšie zubných, kde pacient platí priamo lekárovi. Lekári z Úradu verejného zdravotníctva vypracovali štúdiu, v ktorej potvrdili, že zdravie Slovákov sa po páde totality zlepšilo. V porovnaní s krajinami Európskej únie sme však stále na konci. V tabuľke je za nami už len Maďarsko, Ukrajina a Rusko. Podľa lekárov hlavnou príčinou zaostávania za úniou je nesprávny životný štýl, ale aj nedostatočné vybavenie technológiami na včasnú diagnostiku nádorových alebo srdcovo-cievnych ochorení. (dro)
