Nespochybňujem, že násilie je súčasťou aj tých kultúr, kde vládne väčšia rôznorodosť ako na Slovensku, no u nás má, podľa mňa, zvláštne zafarbenie. V posledných dňoch sa hovorí o rasizme, fašizme, neonacizme, a pritom ide podľa mňa o "obyčajné" hrubé násilie mladých ľudí, ktorí nevedia stráviť fakt, že niekto je iný ako oni.

Pred týždňom dobodali mladého človeka. Tvrdo, skutočne, naostro. Slovným útokom a bodnutiam priamo do živého však v slovenskej spoločnosti musia čeliť mnohé "menšinové" skupiny. Dokonca aj dospelá generácia sa nelichotivo vyjadruje, napríklad, na adresu homosexuálov. A padajú aj tvrdé slová. Ja viem, jedna vec je povedať: Pozabíjal by som ich, a druhá vec je takýto otrasný čin naozaj spáchať...

Mnohí, čo niečo podobné vyhlásili, by to neurobili. Ale možno ich pritom niekto počul a vytvoril si názor, že homosexualita je hodná potrestania.

Mladí hlúpi neskúsení ľudia na Slovensku veľmi rýchlo nadobúdajú pocit, že potrestaniahodná (prinajmenšom, okomentovaniahodná) je aj dĺžka niekoho vlasov, štýl obliekania, dioptrické okuliare či slabšia fyzická vybavenosť. Často si rodičia vôbec neuvedomujú, aké hlúpe poznámky vyslovujú v prítomnosti svojich detí. Skúsme sa zmeniť. Ak chceme v Európe dôstojne stáť po boku iných národov, musíme na sebe ešte dlho pracovať. To, čo je inde na okraji spoločnosti, tvorí u nás zdravé jadro štátu: primitivizmus, povýšenectvo a radikalizmus. Skúsme už konečne žiť a nechať žiť! V duchu kresťanských pravidiel, ktoré sa každú nedeľu šíria éterom v každom slovenskom zapadákove.

Autor: STANO DÁVID