Uskladňovací priestor treba pred uložením ovocia dobre vyčistiť, vybieliť a vysíriť. Do vápenného mlieka sa odporúča pridať 3- až 6-percentný roztok modrej skalice. Poličky, debničky a liesky umyjeme 2-percentným roztokom modrej skalice. V sklade ovocia je ideálna teplota v jeseni 6 až 8 stupňov, v zime 2 až 4 stupne, relatívna vlhkosť vzduchu má byť

85 až 90 percent. V suchých a teplých miestnostiach môžeme plody skladovať v perforovaných polyetylénových vrecúškach.

V okrasnej časti záhradky sadíme do dobre pripravených jám opadavé listnáče. Záhon na ruže dobre vyhnojíme a pripravíme aspoň v mesačnom predstihu. Izbové kvetiny, ktoré dávame z terás a lodžií do vnútorných priestorov, očistíme od prachu a ošetríme proti škodcom (Sumithion Super).

Koncom novembra začíname s výsadbou ovocných stromčekov a krov do jám zásobených organickými a anorganickými hnojivami. Dbáme na to, aby sa korene nedostali do kontaktu s hnojivom. Stromčeky sadíme do takej hĺbky, v akej boli vysadené v škôlke, miesto očkovania musí byť teda nad úrovňou pôdy. Kry ríbezlí a egrešov sadíme o niečo hlbšie, ako boli v škôlke. Oveľa hlbšie sadíme stromčekové tvary ríbezlí a egrešov, aby sme zabránili obrastaniu podpníkov meruzalkou zlatou.

Pred príchodom mrazov vykopeme chryzantémy a necháme len pahýle stoniek dlhé asi 10 centimetrov. Hľuzy usušíme obrátené smerom nahor. Na tento účel nám poslúži napríklad stará sieť alebo napnuté riedke pletivo, cez ktoré prestrčíme pahýle stoniek. Sušíme ich asi týždeň, potom pahýle opatrne odstránime a vláknité korene odstrihneme. Hľuzy označíme menovkami, poukladáme do debničiek a zasypeme vláknitou rašelinou, perlitom alebo pilinami. V suchých priestoroch ich mierne navlhčíme. Hľuzy uskladňujeme na bezmrazovom mieste.

Pohánka bola u nás bežne pestovanou plodinou na chudobnejších pôdach vo vyšších polohách. Dobre rastie aj na nehnojených piesočnatých pôdach. Dôkazom jej skromnosti je úspešné pestovanie aj na najchudobnejších pôdach v oblasti Amuru. Takmer zabudnutá plodina prežíva svoj návrat na polia a medzi potraviny. Dôvodom je vysoká biologická hodnota plodov pohánky, ktoré sú bohaté na bielkoviny. Rastlina dorastá do výšky 60 centimetrov a je vhodná aj na zelené hnojenie.

Ak chceme hnojiť pôdu minerálnymi hnojivami už na jeseň, mali by sme aplikovať len draslík a fosfor. Dusík sa cez zimu premýva do spodných vrstiev, pretože ho pôda nezadržiava. Za najlepšie fosforečné hnojivo sa považuje Thomasova múčka (30 až 50 gramov na štvorcový meter), s ktorou dodáme do pôdy aj účinnú formu vápnika. Z draselných hnojív je vhodné napríklad Patentkali (uhličitan horečnato-draselný) a síran draselný, pretože ostatné obsahujú chlór, ktorý niektoré druhy rastlín neznášajú. (pav)