Počasie je už pre práce vonku menej priaznivé. Prípadný slnečný víkend si preto treba vyhradiť na posledný zber, upratovanie a úpravu záhradky pred zimou. Nie všetky druhy zeleniny však treba pozberať alebo vykopať z pôdy. Okrem trvácich sú to aj druhy pestované v jednoročnom vegetačnom cykle. Sú mrazuvzdorné, znášajú teda teploty pod bod mrazu, hoci optimálne im vyhovuje 20 až 25 stupňov. Rastú ešte pri 5 až 10 stupňoch. Minimálne teploty, ktoré znášajú, sú pri jednotlivých druhoch a odrodách rozdielne. Môžu klesnúť na -10 až -15 stupňov.

Z hlúbových zelenín patrí medzi takéto druhy kel ružičkový (Brassica oleracea convar. fruticosa var. gemmifera). Konzumnou časťou sú malé hlávky - ružičky v pazuchách listov rozmiestnené po hlúbe. Dosahujú v priemere 20 až 30 milimetrov. Na jednej rastline dorastie 20 až 40 ružičiek. Hlávky sa nechávajú na rastline až do neskorej jesene. Celá rastlina je mrazuvzdorná. Slabšie mrazíky jej neškodia, naopak, ružičky získavajú na chuti, sú sladšie a jemnejšie. Kel ružičkový znáša teploty od -12 do -15 stupňov. Ružičky sa môžu nechať na rastline počas celej zimy. Zberajú sa podľa potreby až do začiatku jari.

Ďalšou hlúbovinou prezimujúcou na stanovišti je kel kučeravý (Brassica oleracea convar. acephala var. viridis). Jeho listy sa zberajú postupne podľa potreby odlamovaním odspodu stonky. Zber je možný až do nástupu nízkych teplôt. Mrazy do -10 stupňov tomuto druhu neškodia a podobne ako pri keli ružičkovom zlepšujú kvalitu konzumných listov. Ak sa plodina nechá na hriadke počas zimy, znáša mrazy až do -15 stupňov.

Z koreňových druhov zelenín patria medzi mrazuvzdorné paštrnák siaty, petržlen záhradný a čierny koreň.

Paštrnák siaty (Pastinaca sativa ssp. sativa) sa zberá na uskladnenie v novembri pred zamrznutím pôdy. Ak sa nechá počas zimy v pôde, treba korene pozberať skôr, ako začnú na jar vegetovať. Tvorba listov a kvetnej stonky totiž znižuje konzumnú hodnotu koreňov.

Petržlen záhradný koreňový (Petroselinum crispum convar. radicosum) sa na uskladnenie zberá v októbri až novembri. Pre jarný zber sa necháva v pôde. Na hriadke prezimuje bez poškodenia.

Čierny koreň - hadomor španielsky (Scorzonera hispanica). Konzumnou časťou je biela dužina koreňov. Táto zelenina obohatí jedálny lístok od novembra do apríla. Dorastené rastliny sa nechajú prezimovať na stanovišti. Na rozdiel od paštrnáka tvorba súkvetia na jar nezhoršuje kvalitu koreňa.

Tieto koreňové zeleniny sa môžu zberať aj v zime, keď pôda krátkodobo rozmrzne.

Medzi mrazuvzdornú cibuľovú zeleninu patrí pór - cesnak pórový pravý (Allium porrum var. porrum (ampeloprassum). Zimné odrody póru sa zberajú postupne do príchodu prvých mrazov alebo až skoro na jar. Na hriadke ho môžeme nechať celú zimu.

Mrazuvzdornou listovou zeleninou sú špenát siaty a šalát hlávkový.

Špenát siaty (Spinacea oleracea) z neskorých výsevov v auguste až septembri vytvorí do zimy ružicu listov, ktorá je schopná prezimovať. Prezimovaný špenát sa zberá na jar. Aj dobre prezimované rastliny však môžu mať na jar namrznuté listy. Ak nie je poškodený vegetačný vrchol, rast a vývoj prebiehajú nerušene ďalej. Pri špenáte sa však musí dať pozor na holomrazy, ktoré poškodzujú najmä korene. Jarný zber prezimovaného špenátu je približne o 20 dní skorší ako z jarného výsevu.

Šalát siaty hlávkový (Lactuca sativa convar. sativa var. capitata), zimný šalát, ktorý sa pestuje zásadne z priamej sejby, vysievame v septembri až októbri priamo na stanovište. Po vzídení sa nejednotí, ale porast nesmie byť prehustený. Dôležité je, aby sa na rastline do príchodu mrazov vytvorila listová ružica, ale nie základy hlávky. S väčším pestovateľským úspechom sa zimný šalát pestuje najmä v teplejších oblastiach. Vo voľnej pôde tam konkuruje šalátu dopestovanému v krytých priestoroch.

Ing. JÁN ČERVENKA