Navyše, keď zmenili letný čas za zimný, tak sa stmieva skôr, a to mi tiež na pohode nepridáva. Najradšej by som sa zakuklil do postele a prespal až do jari ako medveď. A netýka sa to len mňa, celá rodina je ako vymenená, hádky vznikajú aj na základe drobného impulzu, alebo sme ponorení do seba. Akoby sme komunikovali menej a podráždenejšie. Určite nie som sám, čo má takýto problém. Chcel by som vedieť, či je takáto jesenná precitlivenosť normálna. Je to len subjektívny pocit, alebo sa na jeseň v organizme dejú naozaj zmeny? A hlavne - čo sa s tým dá robiť? Stano, 37
Stano,
máte pravdu, s podobným prežívaním jesennej a zimnej zmeny nie ste sám. Presné číslo vám asi nikto nepovie, ale na celom svete podobné a ešte závažnejšie zmeny prežívajú milióny ľudí. Pre iných je zase jeseň, a to dokonca aj taká sychravá a hmlistá, veľmi okúzľujúca a čarovná a nevedia si vynachváliť tú "dušičkovú atmosféru". Tešia sa na tú pochmúrnu, ťaživú atmosféru, keď sa môžu trochu ponoriť do seba a byť s tým, čo je tam v nich. Pre niektorých ľudí sú jeseň a zima úžasnými obdobiami inšpirácií. A pre niektorých je to najhoršia časť roka. Peklo, ktorým musia nejako prejsť. U niekoho sa objavujú len mierne rozladenia, ľuďom sa môže ťažšie vstávať z postele, ľahšie sa unavia, sú pohodlnejší, nechce sa im chodiť von.
Pre niektorých ľudí však zmena ročného obdobia, koniec jesene a príchod zimy, predstavuje naozaj závažný opakujúci sa, každoročný problém. Psychiatri dokonca vytvorili samostatnú diagnostickú kategóriu - v USA sezónnu afektívnu poruchu (SAD), prípadne opakujúcu sa veľkú depresívnu poruchu so sezónnymi rysmi. Naša psychiatria tiež vymedzuje diagnostickú kategóriu opakujúcej sa depresívnej poruchy, ktorej vznik je spojený so zmenou ročného obdobia. Môže sa prejavovať rôznymi ťažkosťami: problémami so spánkom (príliš veľa spánku, prerušovaný spánok, človek sa ráno príliš skoro zobúdza a už nemôže zaspať, alebo, naopak, nedokáže vstať z postele), určitý pocit letargie, človek len s veľkou námahou dokáže udržať bežný rutinný život, alebo v ňom zlyháva, rýchlejšie sa unaví, s tým môže súvisieť pokles sebavedomia, obviňuje sa, je podráždenejší, vyhýba sa ľuďom, rýchlejšie vybuchne, alebo sa rýchlejšie poddáva prekážkam, môže pociťovať úzkosť, je menej odolný voči záťaži, stráca záujem o sexuálny život a telesný kontakt. Má smutnú alebo sentimentálnu či melancholickú náladu, stráca zmysel pre humor aj radosť. Pri extrémnych formách, ktoré si už bezodkladne vyžadujú hospitalizáciu, sa môžu objaviť pocity zúfalstva, beznádeje, myšlienky na samovraždu alebo aj samovražedné pokusy. Dobrá správa je, že táto porucha má, podobne ako ročné obdobie, v ktorom vzniká, začiatok aj koniec. Sú to proste tri namáhavé mesiace, keď sú niektorí ľudia vo väčšom riziku, že by sa u nich mohli objaviť niektoré uvedené symptómy či poruchy.
8 8 8
U vás, Stano, samozrejme, nejde o takúto závažnú poruchu, aj keď ste sa pravdepodobne v niektorých symptómoch našli. Veď ich aj sám uvádzate. Je však dobré poznať prvé príznaky, aby sme mohli pomôcť sebe či svojim známym, ak sa nám zdá, že sa meníme my alebo niekto v okolí. Aby sme mohli vyhľadať odbornú pomoc, alebo aby sme prinajmenšom vedeli, že zmeny, ktoré vnímame, nie sú naším "výmyslom", ale sú reálne. Vznik týchto symptómov a porúch naozaj súvisí so zmenou ročného obdobia, konkrétne so zmenšenou intenzitou slnečného svetla v jeseni a zime. Odborníci našli zaujímavú súvislosť - menej slnečného svetla = zvýšený výskyt "sezónnej depresie". (Američania hovoria o "zimnom blues".) Výskyt sezónnej depresie je vyšší v severnejšie položených krajinách a nižší napríklad v stredomorských krajinách, kde je aj zima slnečnejšia. Na vysvetlenie tohto javu prijala súčasná psychiatria teóriu, podľa ktorej slnečné svetlo ovplyvňuje náš mozog, našu nervovú sústavu na biochemickej úrovni. Slnko pomáha vyplavovať určité dôležité látky v našom mozgu. Menej slnečného svetla = menej dôležitých látok (napríklad sérotonínu) = vyššie riziko vzniku sezónnej depresie.
8 8 8
Čo s tým? Ak ide o miernejšie formy uvedených príznakov, treba robiť čokoľvek, pri čom je nám dobre. Ideálne by bolo, keby sme mohli byť každý deň aspoň hodinu vonku. Aspoň pol dňa cez víkendy. Problém zimného obdobia je, že mnohí odchádzajú z domu za tmy, vracajú sa za tmy a cez deň sú zavretí vo vnútri. Najhoršie je, ak sedíme v miestnosti bez okien. Keď máme voľno, treba si preto vymyslieť zámienku, aby sme išli von za každého počasia. Okrem toho by sme na seba mali byť čo najlepší, dopriať si tepla - horúce kúpele, horúce čaje, sauny, masáže, pohyb, cvičenia a vitamíny. Snažiť sa popri povinnostiach robiť veci, z ktorých máme radosť a ktoré nám pomáhajú preniesť sa cez "temné" obdobie. Ak uvedenými symptómami naozaj trpíme a máme pocit, že sme tesne pred "zrútením", že to v živote nezvládame, treba vyhľadať odbornú pomoc. Tá väčšinou pozostáva z farmakoterapie, fototerapie, ktoré sú niekedy dopĺňané o psychoterapiu. Existujú svetelné lampy, v ktorých sú špeciálne žiarovky s omnoho väčšou svietivosťou, ako v bežných lampách, a ktoré sú na závažný typ sezónnej depresie veľmi účinné. Tridsať až štyridsaťpäť minút svetla denne z takejto lampy pomáha výrazne zmenšiť opísané ťažkosti. Opakované odborné štúdie účinnosť fototerapie potvrdzujú. Tak veľa sily a čo najviac slnečných dní.
