BRATISLAVA – Zúžený obzor slovenských obuvníkov, ktorým sa na kopytách striedali väčšinou len československé, ruské či maďarské topánky, sa v posledných rokoch značne rozšíril. Opravujú topánky z celého sveta a práce majú dosť.

V mestách sa objavujú opravovne obuvi na sídliskách, v centrách a aj v hypermarketoch. Sú však aj oblasti, kde v celom okrese je jedna opravovňa, na dedinách chýbajú úplne. Neuživili by sa.

„Za posledné roky sa dosť výrazne zmenila technológia a konečne je dostatok materiálu. Dnes používame tri druhy lepenia, tri základné druhy gumy. Keď nám zákazník donesie topánku, aby sme ju dobre opravili, musíme zistiť, aký materiál výrobca použil. Na trhu je dosť veľmi nekvalitných topánok. Podpätky napríklad do reklamačného poriadku v prípade nových topánok nespadajú, ale často odpadnú už po pár hodinách nosenia,“ hovorí spolumajiteľka bratislavskej opravovne obuvi Jana Adamcová.

Ani na opravovne sa však nedá vždy stopercentne spoľahnúť. Stane sa, že pár dní po nalepení novej podrážky sa odlepí alebo opravár použije zlú gumu, ktorá sa rýchlo zoderie. Opravovní je veľa, ale návod, ako si vybrať tú pravú, neexistuje. „Opravovne treba vyskúšať. To je ako s potravinami – prídete do obchodu a čo si z toho množstva vyberiete? Väčšinou to, čo máte vyskúšané,“ hovorí Adamcová.

Dobrí obuvníci majú veľa zákazníkov a oprava môže u nich trvať aj sedem dní, kratšie len s príplatkom. Najviac zákazníkov majú opravovne po výplatách, najmenej okolo sviatkov a počas dovoleniek.

Veľký problém je s novou generáciou. „Vyskúšali sme niekoľko mladých, ale nevedia robiť. Ktovie, či nemajú dobrých učiteľov, alebo nemajú záujem, či slabú prax. Možno sme nemali šťastie a natrafili sme na horších, ale isté je, že sme s nimi nemali dobré skúsennosti,“ povedala Jana Adamcová.

(rf)