Pred súdom v Bobigny čakajú desiatky chlapcov, ktorí v noci podpaľovali autá a hádzali do policajtov kamene. FOTO - TASR/EPA
Studená tehlová budova Justičného paláca v Bobigny má desať poschodí. Je druhým najväčším sídlom francúzskeho súdnictva, hneď po historickej budove v Paríži. Má porozbíjaných niekoľko okien, lámp a časti vonkajších kvetinových záhonov sú zhorené. V posledných dňoch je v nej výnimočne rušno.
Stala sa symbolom násilia na predmestiach, najmä jej sála číslo 17 - svieti sa v nej do hlbokej noci, aj do tretej ráno. Zapĺňajú ju mladí výtržníci, ktorí sa v obvode 93, teda severovýchodne od Paríža, zapojili do nočného podpaľovania áut. Predvolali ich na okamžité pojednávanie. Ich trestné činy sa musia riešiť hneď, francúzsky zákon nepovoľuje, aby ich na polícii zadržiavali dlhšie ako 24 hodín.
Rodinné foto
Sú tu len chlapci - dievčatá by vraj do svojich skupín nikdy nepustili. Keď zbadajú jeden druhého, usmejú sa na seba a veselo si podajú ruky. Navonok sa vôbec necítia zle. Bezstarostne sa rozprávajú a nemajú problém ani s otázkami novinárov.
"Nemajú žiadne dôkazy, nič mi nemôžu," hovorí Samim, najsebavedomejší z nich. Ale svoj trestný čin nepopiera: "Čo odo mňa čakajú? Nikdy som sa im nezdal dôveryhodný, nemohol som sa večer poprechádzať bez toho, aby ma policajti nezastavili, vraj určite niečo zlé zamýšľam. A tak ma nakoniec aj vyprovokovali."
Kým dopovie, blízko neho si fotograf z francúzskych novín nainštaluje na lavičku asi siedmich ďalších - sekundička, a už je veselá rodinná fotka hotová, skoro ako zo školského albumu. Vrava a vreskot sa stupňujú, o chvíľu musí zasiahnuť strážnik: "Keby sme boli na futbale na Stade de France, možno by som sa aj správal ako vy. Ale tu ste na súde."
Nehádzal som na policajtov
"Pozor, už ide ten fúzatý," upozorňuje Eric svojho kamaráta na prichádzajúceho sudcu. Ale neskoro, sudca zbadá, že kamarát sa hral s mobilom, a okamžite ho posiela von zo sály.
Eric ide ako prvý. Je obvinený, že v Aulany-sous-Bois pred budovou banky Crédit Lyonais hádzal kamene do policajtov prichádzajúcich k horiacemu autu. Všetko popiera. "Zle ste si moje činy vysvetlili. Nehádzal som na policajtov, ale na bandu, čo podpaľovala."
Druhý obžalovaný, Said, je starší, ale tichší. Vraví, že sa dal strhnúť bandou. Na otázku, prečo polícii neodovzdal pravé meno, odpovedá, že sa zľakol. Žije s mamou a tromi sestrami.
Kde pracuje, nechce presne povedať. "Pracujem v budove."
"Ale to je veľmi vágne," namieta sudca.
"Pracujem v budove," odpovedá znovu.
Prokurátorka preňho žiada prísnejší trest, lebo z miesta činu chcel utiecť na aute, hoci nemá vodičský preukaz a evidentne sa nechystá zapísať sa do autoškoly.
Štátna advokátka sa oboch snaží obhájiť tým, že v škole nemali žiadne problémy a že sa snažia hľadať nejakú prácu, aby sa včlenili do spoločenského života.
Nejako sa prejaviť museli
Špecialitou týchto procesov je, že veľa z predvolaných chlapov nemá žiadny záznam v trestnom registri a že sú vlastne ešte neplnoletí. Preto väčšinou dostávajú pokuty (od niekoľko sto po niekoľko tisíc eur) alebo zostanú niekoľko mesiacov pod súdnou kontrolou.
Dni na súde s nimi zvyknú tráviť aj rodičia. Jeden z nich to prežíva s rezervou: "Nie som ani veľmi za, ani veľmi proti, aby sa takto deti správali. Ale nejako sa prejaviť museli."
Zopár metrov od nich situáciu pozoruje strážnik: "Sú to ešte nezrelé deti. Keď je zle mne, idem k moru alebo do hôr a začnem strašne kričať. Viem sa kontrolovať, ale nechcime to od nich v tomto veku - vy ste na seba nechceli nejako upozorniť, keď ste mali štrnásť?"
Popri ňom prešlo od začiatku nepokojov niekoľko stoviek výtržníkov. Pripúšťa však, že by nimi nemuseli byť, keby sa ich rodičia rozhodli inak. "No čo, aspoň prežívajú dobrodružstvo. Na súde im nič nehrozí. Náš štát je príliš dobrosrdečný. Tie pokuty by mali byť vyššie. Či pomôžu? Nie, pomôže to, že sa budú môcť dať vyučiť."
Pokojnejšia noc
PARÍŽ - Nepokoje na predmestiach francúzskych miest trvajú už dva týždne. Intenzita bojov s políciou a požiarov sa však znižuje. Včera v noci zhorelo už iba 482 áut, v noci na pondelok pritom horelo 1408 áut. Situácia sa upokojila najmä v okolí Paríža, kde sa všetko začalo.
Zákaz nočného vychádzania pritom zaviedli len v piatich z 25 departementov, ktoré na to mali oprávnenie. (čtk)
Autor: KRISTÍNA KÚDELOVÁ, Bobigny
