"Strom je pre umelca večnou inšpiráciou. Cítiť z neho silu a vytvára nádherný obraz," myslí si choreografka Zuzana Hájková. Po presťahovaní do Banskej Bystrice svoje pocity zasadila do predstavenia O strome vo mne. Dnes prichádza s premiérou Nových stromov vo mne, ale nie je to pokračovanie či druhý diel minulej choreografie.

"Dalo by sa povedať, že v novom predstavení je odkaz na moju predchádzajúcu choreografiu. Divák však určite inscenáciu pochopí aj samostatne. Scénografický vizuál majú obe diela podobný. Minule sme využívali prírodné veci ako listy, konáre a drevo. Dnes máme na scéne trstinu, kučeravú vŕbu a opäť listy. Snažila som sa ďalej rozvinúť myšlienku porovnávania človeka a stromu. Predstavenie narástlo do šírky, pretože vo mne rástla myšlienka súzvuku s prírodou," vysvetľuje Hájková.

Oproti ostatným predstaveniam Štúdia tanca, ktoré boli charakteristické komorným obsadením a intímnymi výpoveďami, je dnes na javisku deväť tanečníkov. "Neanalyzovala som, prečo máme väčšie obsadenie, ale určite je vďaka tomu moja výpoveď silnejšia. Chcela som si vyskúšať prácu s väčšou skupinou. Mužský aj ženský princíp lepšie vyznejú, ak ho tancujú viacerí a vzájomné stretnutie skupiny je mohutnejší ako stretnutie jednotlivcov."

Námet predstavenia Nové stromy vo mne je choreografkin osobný, ale dielo nie je príliš autobiografické. "Súčasný tanec vždy rieši postoj človeka k sebe. V novom predstavení tancom rozprávam o semienku, ktoré klíči v každom z nás. Až z neho vyrastie strom, vyrástla v nás naša vlastná stabilita a schopnosť komunikovať s ostatnými stromami," tvrdí autorka.

Súčasný tanec vychádza z vlastnej techniky, telo rešpektuje svoju fyziognómiu a choreograf pracuje s energiou tela. Podľa Hájkovej je súčasný tanec akýsi "dnešný pohyb", no v novom predstavení má náznak folklórnych prvkov. "Neviem, kde sa to vo mne vzalo, tanečníci nad tým krútili nosmi, ale ja to tak jednoducho cítim. Folklór vychádza z nás a je nám prirodzený rovnako, ako je prirodzený aj súčasný tanec." (zk)

FOTO - JANA LIŠANÍKOVÁ