Španiel Javier Solana sa narodil v roku 1942 v Madride. Vyštudovaný fyzik mal problémy s Frankovým režimom, lebo bol členom zakázanej Socialistickej strany. Počas štúdií v USA sa zapojil do protestov proti vojne vo Vietname. Po páde Franka sa zapojil do politického diania. Bol poslancom, ministrom zahraničia. Dosiahol kredit diskrétneho politika a diplomata. V roku 1995 sa stal generálnym tajomníkom NATO. Viedol ho v čase balkánskych vojen. V roku 1999 sa stal Vysokým predstaviteľom únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Pred rokom ho vymenovali za ministra zahraničných vecí únie. Postu sa ešte neujal, lebo nebola schválená euroústava, ktorá tento post zavádza. FOTO SME - PAVOL MAJER
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú politiku JAVIER SOLANA je v týchto dňoch na Slovensku. Bývalý šéf NATO a budúci minister zahraničných vecí Európskej únie poskytol rozhovor denníku SME.
Ako hodnotíte udalosti vo Francúzsku? Zaoberáte sa vonkajšími vzťahmi únie, nie je to, čo sa tam deje, odrazom toho, ako Európa vníma ľudí zvonka, imigrantov?
"To, čo sa deje vo Francúzsku, je priamo spojené so sociálnou a ekonomickou frustráciou týchto ľudí. To, čo sa stalo vo Francúzsku, sa stáva v mnohých krajinách. Myslím si, že by to nemalo byť spájané s imigráciou. Ľudia, ktorí teraz ukazujú svoj hnev, nie sú imigranti. Vo Francúzsku sa už narodili, boli tam vychovaní. Majú však pocit, že sa im nepodarilo naplno integrovať do spoločnosti, že sa im nesplnili ich nádeje. Ich protesty by sme však mali vnímať ako prejav pluralizácie spoločnosti. Ich problémy by sa mali riešiť novým spôsobom, ktorý bude odrážať výzvy 21. storočia. To, čo je vo Francúzsku, môže byť zajtra niekde inde."
Veľa ľudí, ktorí vo Francúzsku protestujú, sú moslimovia. Nie je teda problém aj v tom, ako Európa zaobchádza s moslimskými krajinami? Keď sa pozrieme na európsku diskusiu, či má, alebo nemá Turecko vstúpiť do únie, nemôže to byť zdrojom frustrácie pre moslimských prisťahovalcov?
"Bolo by chybou spájať proces rozširovania únie o Turecko s tým, čo je teraz vo Francúzsku. Je pravda, že únia starne a potrebuje imigrantov, aby zachovala svoju stabilitu. To je jeden problém. Druhý problém je integrácia týchto ľudí. Potrebujeme túto situáciu analyzovať, a nie miešať dohromady rôzne motívy."
Takže podľa vás je to skutočne iba sociálny a ekonomický problém, nie rasový?
"Ekonomický a integračný. Sú frustrovaní, lebo nie sú integrovaní."
Myslíte si, že spôsob, ako ich upokojiť, je dať im šancu?
"Bezpochyby. Musia sa socializovať a krajiny, v ktorých žijú, by mali byť trpezlivejšie."
Dá sa v Európe aplikovať to, čomu Američania hovoria pozitívna diskriminácia? Niektorí kritici hovoria, že to nie je práve najlepší model?
"Nech to nazývame akokoľvek, pomoc slabším a tým, čo majú menej, je jedným z pilierov Európskej únie. Európa je už roky solidárna."
Ste vysokým predstaviteľom únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie. Nie je to ťažká práca, keď vezmeme do úvahy, že členské štáty únie sa nevedia na mnohých veciach zhodnúť?
"Nie je to ľahké. Ale skutočná práca je vždy ťažká. Ak by to bola ľahká práca, bola by to nuda. Som šťastný, že môžem hľadať spoločný hlas Európy, ktorý bude silný a bude pomáhať pri riešení konfliktov. Musíme mať zodpovednosť za to, čo sa deje vo svete. Musíme zastaviť utrpenie ľudí, ktorí trpia vojnami alebo prírodnými katastrofami. To je filozofia Európskej únie. Nemôžeme zatvárať oči predtým, čo sa deje vo svete. Obyčajní ľudia žiadajú politikov, aby zastavili utrpenie iných ľudí. Európa má byť aktívna. Fakticky máme spoločnú zahraničnú politiku, krízový manažment. Máme spoločnú, nie jednotnú zahraničnú politiku. Ak sa na to pozrieme, je len málo konfliktov, na ktorých riešení sa nezhodneme."
Kedy predpokladáte, že prevezmete funkciu ministra zahraničných vecí únie?
"Problém je, že ešte nebola schválená euroústava. Nemôžem povedať, keby to bude. Ale je dôležité, aby sme sa zhodli na zmenách inštitúcií, aby sme lepšie reagovali na udalosti vo svete. Únia je stále väčšia, silnejšia, udalosti sa dejú rýchlosťou svetla."
Myslíte si, že je reálne, že Európa bude raz superveľmocou ako USA alebo Čína?
"My už sme superveľmoc. Sme jednou z najväčších obchodných mocností na svete. Sme dôležití hráči v medzinárodnej politike. Samozrejme, nie sme vojenská mocnosť, ale to ani nie je naša agenda."
Európska únia teraz s Izraelom a Palestínčanmi rokuje o misii na hraničnom priechode Rafah medzi Gazou a Izraelom. Čo od nej očakávate?
"Toto je ďalší prípad, ako sa únia pokúša riešiť problémy medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Keď majú na Blízkom východe problémy, zaklopú nám na dvere. Prečo? Pretože dúfajú, že im pomôžeme. A my to musíme urobiť."
Ešte stále nie je jasné, aká bude úroveň tejto misie. Časť krajín je len za pozorovaciu misiu, časť za aktívnejší prístup. Aká je vaša predstava?
"Bude to aktívna úloha. Budeme zavádzať výsledky dohody o hraničnom priechode do praxe. Je to historický moment."
Európska únia stále dôveruje palestínskej samospráve?
"Odpovedal som v predchádzajúcej odpovedi. Ak tam budeme mať misiu, musíme si dôverovať."
Ale ja sa pýtam napríklad na zneužívanie európskych peňazí samosprávou?
"Naše peniaze Palestínčania nikdy nezneužívali, možno nejaké áno, ale naše nie. Všetky naše transfery boli analyzované účtovníckymi firmami."
Únia teraz intenzívne vyjednáva s Iránom o jeho jadrovom programe. Ako dlho môže trvať komunikácia, keď Irán raz niečo sľúbi, potom to poprie a zasa príde s novou ponukou?
"Povedzme si, že s Iránom nevyjednávame až tak dlho. Je to okolo dva a pol roka. Podstatné je, že sme našli mechanizmus, ako s Iránom vyjednávať. V auguste sa v Teheráne zmenila vláda a vtedy porušili dohodu, na ktorej sme pracovali. Teraz pracujeme na novej dohode a budeme radi, keď ju dosiahneme. Boli by sme šťastní, keby sa Irán vzdal myšlienky obohacovania uránu. Nepotrebujeme ďalšiu krajinu s jadrovou zbraňou. Nenachádza sa totiž v stabilnom regióne."
