Na spomienke na Jásira Arafata sa včera v Hebrone zúčastnili aj miestni skauti. FOTO - REUTERS
Jásir Arafat už rok nežije. Jedenásteho novembra 2004 zomrel v parížskej nemocnici a dodnes sa nevie, čo bolo príčinou. Ani jedna z dvoch palestínskych vyšetrovacích komisií na to neprišla. A tak sa špekuluje: o tom, že ho otrávili agenti izraelského Mossadu, že mal AIDS, že Izrael podplatil lekárov v nemocnici, aby ho odpojili od prístrojov.
Hrob
Mnohí Palestínčania na západnom brehu stále neprijali jeho smrť. Ramalláh, kde žil posledné roky, stále vyzerá, ako by tam bol. Obrovské plagáty s jeho typickým portrétom sú skoro na každom rohu, niektoré domy ich majú vylepené aj v oknách. Obľúbený je motív Arafata na pozadí zlatej kupoly mešity al-Aksá v Jeruzaleme, ktorému tu hovoria al-Kuds. Len jedna vec signalizuje, že Arafat už neobýva svoje polorozpadnuté sídlo Mukata, zničené viacerými útokmi izraelskej armády.
Jeho hrob, pri ktorom držia čestnú stráž policajti, je miestom piety pre Palestínčanov a diplomatickým problémom pre zahraničné návštevy. Pristaviť, či nepristaviť sa pri hrobe Jásira Arafata? Položiť kvety pri hrobe človeka, ktorý je hrdinom svojho národa a nositeľom Nobelovej ceny a rovnako šéfom organizácie, ktorá sa otvorene hlásila k teroristickým útokom.
Niektorí politici prídu a položia veniec, iní sa zdržia len na pár minút a sú aj prípady, keď ho ostentatívne obídu v aute. Tých v Ramalláhu úprimne nenávidia. "Najhoršia je tá černoška Riceová," hovorí jeden z miestnych obchodníkov s ovocím. "Robí to, čo jej povedia židia v Bielom dome."
Abbás
V Ramalláhu si veľa ľudí myslí, že nový palestínsky líder Mahmúd Abbás nerobí dobre, keď chodí do Washingtonu. Arafat by sa im nepoklonkoval, hovoria. Faktom však je, že Arafat o prijatie u amerického prezidenta Georgea Busha veľmi stál. Pozvanie nikdy nedostal.
Jeho nástupca má dôveru medzinárodného spoločenstva, no v Ramalláhu ho príliš neuznávajú. Sladké reči svetových politikov ich neuživia ani neubránia pred stále sa rozťahujúcimi teroristami. Situácia na palestínskych územiach sa rok po Arafatovej smrti nezlepšila. Stále je tam vysoká nezamestnanosť, korupcia, násilie na uliciach a beznádej. Na západnom brehu sa navyše začína rozmáhať náboženský fundamentalizmus - čoraz častejšie sa objavujú vraždy žien, ktoré si vyšli na rande so snúbencami. "Stalo sa to mojej sesternici. Sedela so svojím priateľom v aute a držali sa za ruky. Potom ju zabili," rozpráva študentka Bir Zeit univerzity Zara.
Demokracia?
Palestínčania síce absolvovali slobodné voľby šéfa samosprávy a čakajú na parlamentné voľby v januári, ale hovoriť, že tam vládne demokracia, je odvážne. Abbásova samospráva sa podľa palestínskych intelektuálov nezbavila ľudí z Arafatovej éry, hlavne na lokálnej úrovni.
Šéf samosprávy je slabý aj proti teroristom. Dohodol síce obdobie pokoja, ale to je prerušované teroristickými útokmi.
Jediná veľká zmena, ktorá v oblasti nastala, bol odchod židovských osadníkov z pásma Gazy. Tomu Palestínčania však len prihliadali. A stále majú pocit, že to nestačí. "Arafat by bojoval o Jeruzalem. Títo sa uspokoja so Šaronovými trikmi," tvrdí staršia žena zahalená v čiernom skupine novinárov.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Ramalláh - Bratislava
