BRATISLAVA – Náš vstup do Európskej únie môže ohroziť to, ak nestihneme prijať potrebné zákony. S mnohými naozaj meškáme a vicepremiérka Mária Kadlečíková v pondelok povedala, že najviac zaostávajú ministerstvá pôdohospodárstva, financií a životného prostredia. Ministerstvá kritika prekvapila.
„Plán úloh stanovený vládou minulý rok plníme,“ hovorí riaditeľka sekcie legislatívy ministerstva životného prostredia Božena Gašparíková. V parlamente čaká na odhlasovanie zákon o vodách, o geneticky modifikovaných organizmoch a o ochrane chránených druhov rastlín a živočíchov. V druhom čítaní je zákon o haváriách, v legislatívnej rade vlády tri ďalšie zákony. „Niektoré z nich sú kolosy – zákon o ovzduší aj s príslušnými dodatkami je hrubý 8 centimetrov,“ hovorí Gašparíková.
Riaditeľka podobnej sekcie na ministerstve pôdohospodárstva Zuzana Janáková tvrdí to isté: „Plníme plán, pri zákonoch stíhame termíny, ktoré máme určené. Snažíme sa.“
Isté meškanie priznáva ministerstvo financií, zdôvodňuje to množstvom práce. „Ministerstvo je gestorom siedmich kapitol a dvoch ďalších je spolugestorom. Otvorené máme kapitoly dane a finančné a rozpočtové ustanovenia. Sú to veľmi vážne kapitoly, preto chceme do vlády predložiť dobré návrhy. Sklz vidím naozaj len v tom množstve,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Urýchliť prípravu zákonov napríklad prekladaním z češtiny je podľa právnikov nemožné. „To sa vôbec nedá. Každý štát má svoj systém,“ hovorí Gašparíková.
Predseda legislatívnej rady vlády Ľubomír Fogaš je presvedčený, že 42 prioritných noriem, ktoré priamo súvisia s integráciou do Európskej únie, by sme mali stihnúť. Podľa Kadlečíkovej bude zrejme aj vláda, aj legislatívna rada musieť zasadať častejšie ako len raz za týždeň.
Meškanie niekedy zaviní zlá koordinácia medzi rezortmi, legislatívnou radou, vládou a parlamentom. „Bolo treba pracovať systémovejšie. Na vine je okrem iného celý súbor faktorov, ktoré sme zdedili aj z minulosti,“ priznáva Kadlečíková.
Schvaľovanie zákonov trvá minimálne tri mesiace. Keby sme to chceli stihnúť rýchlejšie, boli by sme „svetovou raritou. Fakt je, že väčšina parlamentov zabehaných demokracií nie je v situácii, keď musí rýchlo prijímať obrovské balíky zákonov. Môžu sa zákonmi zaoberať niekoľko mesiacov,“ hovorí predseda integračného výboru František Šebej.
Zmätok sa niekedy do zákonov vnesie poslaneckými návrhmi v parlamente, ich oprava potom zaberá čas. Ministerstvo pôdohospodárstva napríklad mešká s predložením 88 nariadení do vlády. „Museli sme požiadať o predĺženie termínu. Z nejakých príčin v parlamente vypadlo zo zákona o aproximačných nariadeniach poľnohospodárstvo. Máme ich teda hotové, ale nemáme ich na základe čoho predložiť vláde,“ hovorí Janáková. Zákon sa bude urýchlene novelizovať.
Chýbajú aj skúsení právnici, ktorí by zákony písali. „Za tie peniaze v štátnej službe nijaký právnik robiť nechce. A človek, ktorý práve vyšiel zo školy, nemôže sám robiť napríklad zákon o obaloch. To chce skúsenosti,“ hovorí Gašparíková.
Chybou podľa nej je, že ich práca sa podceňuje. „Máme tvoriť zákony na európskej úrovni, a pritom tu nedokážeme udržať právnika, ktorý vie jazyky, je tvorivý a schopný.“
