„Viac si trúfam v slalome, v tejto sezóne som ešte žiadny obrák nešiel. Podľa toho, čo som videl v televízii, vyzerali trate dosť rozbité. Verím, že do pretekov to organizátori dajú do poriadku. Trénovali sme na dosť vzdialených kopcoch.

Poriadne som si prekontroloval lyže, presnejšie viazanie, pre ktoré ma diskvalifikovali v kombinácii. Doplatil som na iný merací prístroj, podľa ktorého som mal vzdialenosť medzi spodnou plochou lyže a spodkom lyžiarky väčšiu než maximálne povolených 55 milimetrov. Na rovnakých lyžiach som išiel zjazd svetového pohára vo Wengene a tam to bolo v poriadku.

Doteraz najlepší výsledok v slalome svetového pohára som dosiahol v Madonne di Campiglio, kde som zaostal o osem desatín za bodovacím tridsiatym miestom. Do obráku i slalomu nastupujem s ambíciami čo najmenej stratiť na špičku.

So svojím spolubývajúcim Ivanom Heimschildom, ktorý (ak mu to problémové koleno dovolí) zrejme tiež pôjde oboje pretekov, sme nesmierne obdivovali výkony nórskych veteránov Kjetila Aamodta a Lasse Kjusa. Sú naozaj nenapodobiteľní v tom, ako sa dokážu pripraviť na vrchol sezóny, ako nachádzajú vždy novú, silnú motiváciu. Stále sa je od nich čo učiť. Mojimi lyžiarskymi vzormi boli Rakúšania Marc Girardelli, ktorý jazdil väčšinu kariéry vo farbách Lichtenštajnska a neskôr aj Günther Mader.

Atmosféra na olympiáde ma očarila. Všetci ľudia sú tu príjemní, ponúkajú pomoc, až to niekedy mierne obťažuje. Akurát v olympijskej dedine by mohli byť trošku väčšie izby, do jednej skrine s Ivanom sotva popraceme lyžiarske topánky. Určite však urobím všetko preto, aby olympijské zážitky v Salt Lake neboli poslednými v mojej kariére.“ (ju)