Už tradične je táto otázka citlivá v Bavorsku, kde žije najviac sudetských Nemcov, ktorí boli po vojne vyhnaní z Československa. Nemecko má pre voľbami, o kreslo kancelára sa uchádza bavorský ministerský predseda Edmund Stoiber. Existujú obavy, že počas predvolebnej kampane vytiahne práve otázku Benešových dekrétov.
V Rakúsku sú Benešove dekréty v agende oboch vládnych strán – slobodných i ľudovcov. „Benešove dekréty musia padnúť, pretože nepatria do hodnotového spoločenstva Európskej únie,“ vyhlasuje terajší šéf korutánskej vlády a bývalý šéf slobodných Jörg Haider.
Slobodní tento rok v januári v rakúskom parlamente navrhli, aby Rakúsko blokovalo vstup Česka do Európskej únie, pokým Praha dekréty neanuluje. Túto požiadavku podporili aj poslanci za ľudovú stranu, rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel však požiadavku zamietol, pretože dekréty nepatria do nijakej negociačnej kapitoly.
Podľa komisára Európskej únie pre rozšírenie Güntera Verheugena otázka anulovania Benešových dekrétov nemôže byť zaradená do predvstupových rokovaní s Českou republikou, a teda ani so Slovenskom. „Benešove dekréty vstúpili do platnosti pred Rímskymi zmluvami a založením Európskych spoločenstiev, ale nemožno z nich urobiť súčasť vstupného rokovania,“ povedal Verheugen ešte v roku 2000. (r)
