V období 2. svetovej vojny a tesne po nej, keď neexistoval riadne zvolený československý parlament a vláda, vydával prezident Edvard Beneš zákony formou dekrétov. Dneška sa najviac týkajú tie, ktoré vydal v období po skončení vojny do októbra 1945, keď začal fungovať parlament.
Dekréty nariadili konfiškáciu a rozdelenie poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a „zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa“. Skonfiškovaná pôda bola osídlená českými, slovenskými a inými slovanskými poľnohospodármi.
Nemcom a Maďarom bolo odobraté československé občianstvo. Na základe toho potom Československo splnilo rozhodnutie Postupimskej konferencie spojencov a vysídlilo tisícky Nemcov a Maďarov zo svojho územia. Dochádzalo pritom k mnohým násilnostiam a neprávostiam, veľa ľudí pri odsunoch zahynulo.
Z Slovenska bolo odsunutých viac než 30 000 z asi pol milióna Maďarov. Majetok a pôda občanov maďarskej národnosti boli skonfiškované. Ak si chceli majetok zachrániť, museli sa aspoň formálne vzdať svojej národnosti. Žiadosť o zmenu národnosti podalo v povojnových rokoch asi 400 000 ľudí.
Benešove dekréty patria do právneho poriadku Českej i Slovenskej republiky. Slovenská republika v roku 1991 politicky odsúdila povojnové vyhnanie obyvateľov. (r, čtk)
