ie vyslovene súperia. Chcú byť tým, kto prvý podá presnejšie alebo šokujúcejšie číslo. Po niekoľkých dňoch si už však novinári nie sú istí - aký to má význam?

Čísla aj tak nič neznamenajú

Verejnoprávna televízia France3 sa v pondelok rozhodla, že už žiadne také číslo nezverejní. Šéf spravodajstva Paul Nahon vyhlásil, že sa to začína podobať na televízne preteky. Skutočným dôvod však je, že "televízny obraz má obrovskú silu a my cítime zodpovednosť. Nechceme preceniť situáciu, tie čísla aj tak nič neznamenajú".

Spravodajský kanál LCI ešte včera váhal, či sa k France3 pripojí. Takisto si uvedomuje, že jeho reportéri trochu podliehajú manipulácii - mladí na predmestiach si najviac cenia to, keď sa im podarí podpáliť auto priamo pred kamerami.

Popri oficiálnych vyhláseniach celonárodných médií sa šíria aj neoverené informácie - denník Libération píše, že jeden novinár zo súkromnej televízie TF 1 vraj povedal: "Dostali sme príkaz spozitívňovať."

Ako to vidí svet

Francúzske médiá sa možno spamätali aj vďaka tomu, že si uvedomili, že ich príliš angažovaný štýl spravodajstva prebrali zahraničné televízie. France2 včera upozornila, že americká stanica CNN už zozbierala niekoľko názorov ľudí z ulice, ktorí sú presvedčení, že do Paríža sa teraz vôbec neoplatí chodiť.

Také názory možno naozaj nie sú ojedinelé, cez deň sa však zdá, že Paríž si žije svojím bežným životom, a turisti takisto.

Turisti sa v Paríži neboja

Včera sa v metre smerom k Víťaznému oblúku viezla aj štvorica študentov z Ameriky: "Či sme mali obavy? Prebleslo nám to hlavou, ale nič viac. Ja nevidím rozdiel medzi tým, čo sa stalo v Španielsku a Londýne. Také veci sú nevyspytateľné, mňa to však nemôže ovplyvniť," povedal Kirk z Bostonu.

Ani pokladník, ktorý pod oblúkom predáva lístky na výhľad zhora, nezaznamenal zmeny: "Ó, no viete, tu sú ľudia vždy."

Okolie najčastejšie navštevovaných monumentov je stále živé - Eiffelovka, Notre Dame, bulvár Saint-Michel, to všetko bez váhania obehala aj študentka farmácie Lucia, ktorú prišli do Paríža pozrieť krstní rodičia: "Jasné, že mi predtým volali, zhrození sa pýtali, čo sa tu deje. Ja by som si bez toho možno ani neuvedomila, že mi tu môže niečo hroziť. No, môže, ale myslím si, že nehrozí. Pokojne sme prešli všetkými bežnými atrakciami, len vo Versailles mali na pár hodín zamestnanci zase nejaký štrajk. Zdá sa mi, že samotné hlavné mesto tieto udalosti absolútne neprežíva."

KRISTÍNA KÚDELOVÁ,

Paríž